Nedeľa, 16. máj 2021. Meniny má Svetozár, zajtra Gizela.

Konflikt o Náhorný Karabach: Irán prichádza s riešením, Kanada zastavila vývoz zbraní do Turecka

 Na snímke boje medzi arménskymi a azerbajdžanskými vojenskými jednotkami v kontaktnej línii v samozvanom regióne Náhorný Karabach.
Na snímke boje medzi arménskymi a azerbajdžanskými vojenskými jednotkami v kontaktnej línii v samozvanom regióne Náhorný Karabach.
Zdroj: TASR/Azerbaijan's Defense Ministry via AP
06.10.2020 06:37

OTTAWA - Kanada v pondelok pozastavila vydávanie povolení na vývoz zbraní do Turecka. Stalo sa tak v dôsledku správ o použití kanadských technológií v arménsko-azarebajdžanskom konflikte o Náhorný Karabach.


Kanadský minister zahraničných vecí Francois-Philippe Champagne vo svojom vyhlásení dodal, že nariadil prešetrenie obvinení uvádzaných v miestnych médiách, že Azerbajdžan pri ozbrojených zrážkach s Arménskom použil na svojich na bezpilotných dronoch kanadské zobrazovacie a zameriavacie systémy. Obhajcovia kontroly zbraní zdokumentovali predaj výstroja Wescam do Turecka, ktoré je blízkym spojencom Azerbajdžanu.

Ottawa v októbri roku 2019 oznámila zmrazenie vydávania vývozných povolení pre vojenské zásielky do Turecka. Bola to reakcia na výpady Turecka proti Kurdom v severnej Sýrii. Toto obmedzenie bolo však zrušené v máji tohto roku. Ankara podporuje Baku, svojho dlhoročného spojenca, v bojoch o Náhorný Karabach - oblasť obývanú Arménmi, ktorá sa v 90. rokoch 20. storočia odtrhla od Azerbajdžanu.

 Na snímke boje
Zdroj: TASR/Armenian Defense Ministry via AP

Turecko kritizovalo Kanadu

Turecko obvinilo v utorok Kanadu z uplatňovania dvojakých štandardov po tom, ako Ottawa pozastavila vydávanie povolení na vývoz zbraní do Turecka v spojitosti s použitím kanadských technológií v arménsko-azarebajdžanskom konflikte o Náhorný Karabach. Informovala o tom agentúra AP.

Turecko Kanadu obvinilo, že v spojitosti s vývozom vojenského vybavenia do Turecka vytvára prekážky "spôsobom, ktorý nie je v súlade s duchom Aliancie". Obe krajiny sú členmi NATO. Turecké ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že Turecko si "dôsledne" plní svoje povinnosti. Ministerstvo podľa AP vo vyhlásení pripomenulo, že OSN vo svojej správe Kanadu zaradila medzi krajiny, ktoré pomáhajú udržiavať vojnu v Jemene.

K najnovšej eskalácii došlo 27. septembra a je najhoršia od 90. rokov minulého storočia, keď si konflikt vyžiadal 30.000 životov, pričom sa rozšírili za hranice Náhorného Karabachu. Vyvolali medzinárodné obavy o stabilitu južného Kaukazu, ktorým prechádzajú potrubia prepravujúce azerbajdžanskú ropu a zemný plyn na svetové trhy, približuje Reuters.

Podľa Náhorného Karabachu si najnovšie bojové operácie vyžiadali životy asi 220 príslušníkov karabašskej armády. Štátne arménske infocentrum uviedlo, že v regióne bolo zabitých aj 21 civilistov a 82 ďalších bolo zranených, informovala agentúra Interfax.

Azerbajdžanské úrady neuviedli podrobnosti o obetiach z radov príslušníkov ozbrojených síl, informovali však, že zabitých bolo 24 civilistov a ďalších 124 ich bolo zranených. Náhorný Karabach sa odtrhol od Azerbajdžanu a vyhlásil svoju nezávislosť, ktorú však neuznáva žiadny štát na svete, a to ani Arménsko.

Irán vypracoval plán na riešenie konfliktu

Iránske ministerstvo zahraničných vecí vypracovalo mierový plán na vyriešenie konfliktu v Náhornom Karabachu, informovala v pondelok agentúra Associated Press. "Irán pripravil hlavné body plánu (...) po konzultáciách s oboma stranami konfliktu, Azerbajdžanom a Arménskom, ako aj so štátmi regiónu a susedmi a bude sa podľa tohto plánu riadiť," uviedol hovorca iránskeho rezortu diplomacie. Detaily plánu Teherán nezverejnil.

Zástupca iránskeho rezortu zahraničných vecí vo svojom vyhlásení tiež vyzval strany konfliktu na zdržanlivosť a apeloval, aby nevykonávali bojové operácie v blízkosti hraníc s Iránom. "Akákoľvek agresia proti hraniciam (iránskej) islamskej republiky, aj neúmyselná, je červenou čiarou, ktorá by sa nemala prekročiť," uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí.

Agentúra AP pripomenula prípad z minulého štvrtka, keď bolo úlomkom mínometnej strely vystrelenej z územia Náhorného Karabachu, ktorý dopadol na iránske územie neďaleko hraníc s Azerbajdžanom, zranené šesťročné iránske dieťa. Poškodených bolo vtedy aj niekoľko budov. Irán v súvislosti s týmto incidentom varoval, že "nebude tolerovať" konflikt šíriaci sa až k jeho hraniciam.

O územie Náhorného Karabachu
Zdroj: SITA/Armenian's Defense Ministry via AP

Televízia al-Džazíra uviedla, že po opätovnom vypuknutí bojov v  Náhornom Karabachu sa Irán ocitol v chúlostivej situácii. Teherán, ktorý sa v minulých desaťročiach pokúsil vyriešiť tento dlhotrvajúci konflikt diplomatickou cestou, sa naďalej snaží vystupovať ako sprostredkovateľ požadujúci okamžité prímerie a dialóg.

Irán rovnako rešpektuje viaceré rezolúcie OSN, ktoré stanovujú, že Náhorný Karabach - územie kontrolované etnickými Arménmi podporovanými Arménskom - je súčasťou Azerbajdžanu a že okupované azerbajdžanské územie sa musí vrátiť pod jeho správu. Irán, ktorý má okrem Azerbajdžanu spoločnú hranicu i s Arménskom, minulý týždeň Azerbajdžan ubezpečil, že uznáva jeho územnú celistvosť.

Zapojenie ďalších krajín do konfliktu o Náhorný Karabach a ich vzťahy s Iránom tento geopolitický problém ešte viac komplikujú, poznamenala panarabská televízia al-Džazíra, pričom pripomenula, že napríklad Izrael nadviazal úzke vzťahy s Azerbajdžanom a predáva Baku vojenské vybavenie. Poradca azerbajdžanského prezidenta Hikmet Hadžijev minulý týždeň uviedol, že azerbajdžanské sily v konflikte používajú útočné drony izraelskej výroby. Arménsko v reakcii na toto tvrdenie odvolalo svojho veľvyslanca z Izraela.

Veľmi silným podporovateľom Baku je aj Turecko, pripomenula al-Džazíra. Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý piatok uviedol, že Turecko vyslalo na Kaukaz sýrskych bojovníkov, aby v Náhornom Karabachu bojovali na strane Azerbajdžanu. Turecko i Azerbajdžan tieto obvinenia popierajú. Arménsko má v najnovšom konflikte týkajúcom sa Náhorného Karabachu podporu Ruska i Iránu.

Ťažké boje, ktoré v
Zdroj: TASR/Armenian Defense Ministry via AP

Al-Džazíra citovala iránskeho politika Mohammada Džaváda Džamálího, ktorý je presvedčený, že vzhľadom na rôzne a protichodné záujmy v regióne je riešenie konfliktu v Náhornom Karabachu teraz ťažšie ako kedykoľvek predtým. Boje v Náhornom Karabachu vypukli 27. septembra, pričom zo zodpovednosti za ich obnovenie sa Arménsko a Azerbajdžan obviňujú navzájom.

Korčok: Apelujeme na Rusko a Turecko

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivan Korčok vyhlásil v pondelok (5. októbra 2020), že vojenské operácie v Náhornom Karabachu sú v príkrom rozpore s Chartou OSN. „Tomuto stavu, bohužiaľ, predchádzalo neúspešné diplomatické úsilie, ktoré za minulé roky nedokázalo priniesť prielom v politickom riešení tejto situácie,“ zdôraznil šéf rezortu diplomacie.

Ako dodal, niet iného riešenia, ako ukončenie bojov a návrat k rokovaciemu stolu. „Slovenská republika trvalo zdôrazňuje nevyhnutnosť pre multilaterálne riešenia. Sme malým štátom a multilateralizmus je úplne kľúčovým princípom našej zahraničnej politiky. Preto si treba položiť otázku, ako efektívna bola doteraz tzv. Minská skupina, ktorá pôsobí pri mediácii tohto konfliktu už od roku 1992,“ dodal minister I. Korčok.

Konflikt o Náhorný Karabach:
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Podľa šéfa rezortu diplomacie je veľmi znepokojujúce, že opäť prichádzajú o život nevinní civilisti. Obe strany konfliktu sa podľa ministra I. Korčoka očividne utiekajú k podpore silných susedov, čo bohužiaľ vytvára potenciál pre vážnu regionálnu krízu. „Apelujeme preto najmä na Rusko a Turecko, aby využili vplyv a vrátili konfliktné strany za rokovací stôl,“ zdôraznil minister I. Korčok.

Zároveň vyjadril nádej, že do snahy o vyriešenie konfliktu intenzívne vstúpia Spojené štáty a Francúzsko, ktoré sú spolu s Ruskom garantami tzv. Minskej skupiny, aby sa zasadili svojou váhou a vplyvom za urýchlenie ukončenia bojov.

Šéf tureckej diplomacie Čavušoglu navštívi Azerbajdžan

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu navštívi v utorok blízkeho spojenca Ankary Azerbajdžan a bude tam viesť rozhovory o konflikte v etnicky arménskom separatistickom regióne Náhorný Karabach. Vo vyhlásení o tom informovalo turecké ministerstvo zahraničných vecí, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Čavušoglu "6. októbra navštívi Azerbajdžan", spresnilo ministerstvo. Šéf diplomacie sa stretne s prezidentom Ilhamom Alijevom a "takisto si s azerbajdžanským rezortným kolegom vymení názory o súčasnej situácii v azerbajdžanskom regióne Náhorný Karabach okupovanom Arménmi", píše turecké komuniké.


Galéria

 Na snímke boje  Na snímke boje O územie Náhorného Karabachu Ťažké boje, ktoré v

Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články