Karadžič (70) je zodpovedný za zverstvá bosnianskosrbských síl: Súd mu napálil takýto trest

Zatiaľ sa však nevyjadrili k srebrenickej masakre, pri ktorej zomrelo zhruba 8000 moslimov, informovala tlačová agentúra Reuters. 

Tragický vrchol vojny v Bosne: Pred 20 rokmi sa odohral srebrerenický masaker, 8000 mŕtvych!

Predsedajúci súdu O-Gon Kwon povedal, že bosnianskosrbské sily spáchali na bosnianskych Moslimoch a Chorvátoch mnoho trestných činov, ale nešlo o genocídu. 

ICTY uznal Karadžiča zodpovedným za ostreľovanie obliehaného Sarajevo

ICTY  uznal Karadžiča zodpovedným za vraždy, útoky na civilistov a iné hrôzy, ku ktorým došlo počas 44-mesačného obliehania metropoly Sarajevo v rámci bosnianskej vojny (1992-1995). Celý konflikt si vyžiadal zhruba 100 000 mŕtvych. 

Predsedajúci sudca O-Gon Kwon povedal, že Karadžič využil obliehanie a ostreľovanie mesta na presadenie svojich politických cieľov. Podľa rozhodnutia ICTY bol Karadžič nápomocný pri vojenskej kampani bosnianskosrbských síl.

Former Bosnian Serb leader Radovan Karadzic guilty on 10 counts over 1992-1995 Bosnian war https://t.co/nq335BUpOt https://t.co/0q3eUu1222

— BBC Breaking News (@BBCBreaking) 24. března 2016

Karadžič čelí na pôde ICTY spolu 11 bodom obžaloby vrátane ďalšieho bodu obvinenia z genocídy v súvislosti s masakrou v Srebrenici. Predsedajúci súdu O-Gon Kwon sa pri čítaní rozsudku k záverom týkajúcim sa Srebrenice ešte nedostal.

ICTY uznal Karadžiča vinným v 10 z 11 bodov obžaloby a odsúdil ho na 40 rokov

Bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča uznal dnes Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) vinným v 10 z 11 bodov obžaloby, vrátane genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou, a odsúdil ho na 40 rokov väzenia. Podľa rozhodnutia súdu je Karadžič zodpovedný za zverstvá bosnianskosrbských síl spáchané počas bosnianskej vojny (1992-1995), v ktorej prišlo o život zhruba 100.000 ľudí. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný a Karadžič sa proti nemu môže odvolať, informovali svetové agentúry.

Súd rozdelil rozsudok nad Karadžičom do jednotlivých častí a v prvom bode obžaloby ho pre nedostatok dôkazov vyhlásil za nevinného z genocídy v siedmich bosnianskych dedinách. Uznal ho však za vinného z genocídy v druhom bode obžaloby, týkajúcom sa masakry v Srebrenici, kde srbské sily povraždili v roku 1995 približne 8000 moslimských mužov a chlapcov.

Sedemdesiatročný Karadžič je podľa ICTY zodpovedný aj za 44-mesačné obliehanie metropoly Sarajevo. Predsedajúci sudca O-Gon Kwon povedal, že Karadžič využil obliehanie a ostreľovanie mesta na presadenie svojich politických cieľov. Bez Karadžičovej podpory by podľa jeho slov nebolo možné.

V ďalších bodoch obžaloby súd uznal Karadžiča za vinného zo prenasledovania a vyhladzovania, z vrážd, deportácií, násilného presúvania, šírenia teroru, nezákonných útokov na civilistov a zajímania rukojemníkov, čo vo viacerých bodoch označil za vojnové zločiny.

Rozsudok má obrovský význam pre ICTY a medzinárodné právo. Karadžič je najvyšším bosnianskosrbským predstaviteľom, ktorý čelil trestnému stíhaniu pred ICTY v Haagu. Jeho uznanie za vinného pravdepodobne posilní medzinárodné právo v oblasti trestnej zodpovednosti politických predstaviteľov za zverstvá spáchané ozbrojenými silami pod ich kontrolou.

Srbský prezident Slobodan Miloševič, ktorý bol obvinený z vyvolávania smrtiacich konfliktov na Balkáne v 90. rokoch, keď sa rozpadla bývalá Juhoslávia, zomrel vo svojej cele v Haagu v roku 2006 predtým, ako nad ním mohol súd vyniesť rozsudok.

​ICTY bol zriadený v roku 1993. Odvtedy obžaloval 161 podozrivých, z ktorých 80 uznal za vinných a odsúdil, 18 zbavil obvinení a prípady ďalších 13 poslal nazad k miestnym súdom. U zvyšných 36 podozrivých boli obžaloby stiahnuté alebo tieto osoby zomreli, zhrnula tlačová agentúra AP.

V Haagu zatkli bývalú hovorkyňu tribunálu OSN pre bývalú Juhosláviu

Bezpečnostná služba Medzinárodného trestného tribunálu OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu zadržala dnes jeho bývalú hovorkyňu Florence Hartmannovú. Informovala o tom agentúra AP. Dôvody zadržania Hartmannovej nie sú známe. Hovorca tribunálu na telefonickú žiadosť AP o vyjadrenie zatiaľ nereagoval. 

V roku 2009 bola Hartmannová tribunálom uznaná vinnou z pohŕdania súdom za to, že zverejnila dôverné dokumenty súvisiace s procesom s bývalým srbským prezidentom Slobodanom Miloševičom. Pôvodne bola odsúdená na peňažný trest 7000 eur. Ten bol však neskôr zmenený na sedem dní väzenia, ktoré si Hartmannová pravdepodobne zatiaľ neodsedela. 
Hartmannová bola hovorkyňou bývalej hlavnej žalobkyne haagskeho tribunálu Carly del Ponteovej.

Odsúdenie Karadžiča za genocídu nám dáva nádej, vyhlásila sýrska opozícia

Odsúdenie bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča za genocídu vysiela pozitívny signál tým, ktorí sa snažia dosiahnuť spravodlivosť za porušovanie ľudských práv v Sýrii. Vyhlásila to dnes vysokopostavená predstaviteľka sýrskej opozície Basma Kudmáníová.

"Súdny proces s Radovanom Karadžičom nám určite dodáva nádej," uviedla táto vplyvná opozičná vyjednávačka po dnešnom vyhlásení verdiktu nad Karadžičom. "Existujú medzinárodné súdy, ktoré sa určite budú snažiť trestne stíhať aj veľkých zločincov zo Sýrie," dodala Kudmáníová v čase mierových rozhovorov o Sýrii, ktoré v Ženeve sprostredkovala OSN. 

Srbi sa po vynesení rozsudku nad Karadžičom obávajú o Republiku srbskú v Bosne

Srbský premiér Aleksandar Vučič dnes varoval, že rozsudok nad bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom nesmie vyvolať "politický ani žiadny iný útok" na Republiku srbskú (RS) v Bosne. Vučič zvolal na piatok naliehavé zasadnutie vlády, ktoré bude mať na programe dôsledky Karadžičovho rozsudku, oznámila belehradská televízia B92.

Srbský prezident Tomislav Nikolič vyhlásil, že rozsudok, ktorý dnes nad Karadžičom vyniesol Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY), "nemôže a nesmie ovplyvniť osud Republiky srbskej" a dodal, že Srbsko "využije svoje právo... podporiť Republiku srbskú a pomôcť jej prežiť." 

The #Karadzic trial won’t heal their wounds but could be a step to reconciliation. NEVER FORGET pic.twitter.com/wyXeYwaTjk

— BiHfootball (@BiHFootball) 24. března 2016

Rozhodnutie ICTY, ktorý odsúdil Karadžiča na 40 rokov väzenia, kritizujú podľa tlačovej agentúry AP aj niektorí obyvatelia srbskej metropoly. Ich názory odrážajú rozsiahlu nedôveru k ICTY. 
Dôchodca Bosko Solič označil rozsudok ICTY za "fašistické rozhodnutie". "Neexistuje žiadna spravodlivosť, bol odsúdený za nič," tvrdí Solič, podľa ktorého Karadžič "nie je vinný" a je "iba človek". 

Iný jeho vrstovník, Djordje Katič, povedal, že odsúdenie Karadžiča ho "neprekvapilo". "Mohli by ho odsúdiť na toľko rokov, na koľko by chceli. Čo iné môžem povedať?" dodal. 
Väčšina Srbov zdieľa názor, že ICTY je voči Srbom predpojatý. 

Vysoký komisár OSN: Karadžičov rozsudok je odkazom aj pre páchateľov vo svete

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn privítal dnes vynesenie významného rozsudku nad bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom ako posolstvo pre obete vojnových zločinov i pre tých, ktorí ich páchajú, nech sa nachádzajú kdekoľvek vo svete. "Bez ohľadu na to, akí sú mocní, bez ohľadu na to, akí nedotknuteľní si myslia, že sú... páchatelia takýchto zločinov musia vedieť, že spravodlivosti neuniknú," citovala Husajna tlačová agentúra DPA. 

Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) odsúdil dnes Karadžiča za genocídu a vojnové zločiny na 40 rokov väzenia. Hlavný žalobca ICTY Serge Brammertz označil proces s ním za najvýznamnejší za 23 rokov existencie haagskeho tribunálu. V rozhovore pre sarajevský denník Dnevni Avaz minulý týždeň priznal, že mnohé z obetí, ktoré čakali 13 rokov na zadržanie Karadžiča a potom ďalších osem rokov, kým ICTY vynesie rozsudok, sa už vzdali nádeje, že bude nastolená spravodlivosť. 

Update:Ex-Bosnian Serb leader #Karadzic convicted of genocide, sentenced to 40 years in jail https://t.co/VrsghcMC7Y pic.twitter.com/GuQEhkc2Bp

— China Xinhua News (@XHNews) 24. března 2016

Vedúca organizácie Matky zo Srebrenice, ktorá združuje preživších a rodiny obetí z tohto bosnianskeho mesta, Munira Subašičová vyhlásila, že je nešťastná, že pre nedostatok dôkazov bol Karadžič zbavený viny v prvom bode obžaloby z genocídy. 

"Preživší očakávajú, že bude v odvolacom konaní uznaný za vinného z genocídy aj v ďalších samosprávnych obciach," povedala reportérom v Haagu.