PRAHA - Herec Ivan Luťanský (†30) v roku 1983 tragicky zahynul vo Vietname. Podľa oficiálnej verzie to bola dopravná nehoda. Jeho brat, fotograf Štefan Luťanský ale tomu doteraz neverí. Smrť opradená množstvo otáznikov je podľa rodiny oveľa desivejšia.
Mal našliapnuté na hviezdnu kariéru, no vo veku 30 rokov zomrel za záhadných okolností. Ivan Luťanský bol šikovný, urastený a príťažlivý blondiak s modrými očami. Narodil sa 19. apríla 1953 v Prahe na Žižkove ako najmladšie z troch detí rodáka až z Podkarpatskej Rusi a veterána z 2. svetovej vojny. Už od detstva sa nadchol pre divadlo v literárno-dramatickom krúžku Ľudovej školy umenia. Najskôr sa vyučil za elektromechanika a v rokoch 1971–1976 vyštudoval herectvo na pražskej DAMU.
Zároveň to bol všestranný športovec, vášnivý domáci majster a milovník vojenských starožitností. Zatiaľ čo jeho spolužiaci zbierali zahraničné gramoplatne a plagáty hudobných skupín, on mal v pätnástich rokoch zbierku dýk, uniforiem a vojenských kuriozít. Aj napriek svojej nespútanej povahe si našiel cestu k budhizmu, zaujímal sa o filozofie Ďalekého východu a bojové športy, čo vtedy nebolo bežné.
Pretože všetky zbrane pôsobili na Luťanského ako magnet, miloval každú inscenáciu, v ktorej sa šermovalo alebo strieľalo. Možno aj kvôli bojovej vášni túžil hrať postavy typu Ramba alebo Terminátora, dokázal však stvárniť aj neodolateľného a romantického princa v rozprávkach O Vtáku Ohniváku (1980), Jak se peče štěstí (1981) alebo Třeboňská pohádka (1982).
Do pamäte divákov sa zapísal aj ako Kam v prvých dvoch dieloch trilógie z praveku Osada havranů a Na Veliké řece (1977). Podľa filmových historikov mu životnú rolu ponúkol režisér Vladimír Kavčiak v televíznej inscenácii Karel Hynek Mácha (1982). Jeho poslednou filmovou postavou sa stal Ryšavý v komédii Evo, vdej se! (1983).
Luťanský si prial uvidieť na vlastné oči Tibet, čo však bolo pred rokom 1989 úplne vylúčené. Úrady mu neumožnili ani vycestovať do Číny. Preto bol rád, keď vďaka Čs. televízii dostal možnosť navštíviť spriatelený komunistický Vietnam, kde mal natočiť dokument. Vo Vietname síce ešte nedávno zúrila vojna, ale on sám sa domnieval, že mu v tejto vzdialenej a exotickej krajine žiadne nebezpečenstvo nehrozí.
Podivné okolnosti jeho smrti rodinu nenechali na pokoji. Niekoľko dní pred pohrebom podplatili pracovníčku cintorína, aby mohli aspoň na chvíľu otvoriť rakvu. To, čo videli, im vyrazilo dych: „Tvár bola pomaľovaná, vraj vietnamský pohrebný rituál. A na boku hlavy mal dieru, do ktorej bola zastrčená kytička,“ opísal brat Štěpán. Keď pátral ďalej, od ľudí, ktorí vo Vietname pôsobili, sa dozvedel šokujúce informácie: „Keď boli na prehliadke miestneho družstva, prišli tam banditi a chceli ukradnúť výplaty. Ivan bol karatista, tak sa im postavil. A bez varovania dostal dávku zo samopalu,“ tvrdí.
Keďže k incidentu došlo v spriatelenom Vietname, pravda nesmela vyjsť najavo. „Nikdy sa to nevysvetlilo, všetko bolo zahalené hmlou. To je to, čo nám vadilo. Keby povedali, že bol zastrelený, tak urobíte čiaru,“ povedal Štefan Luťanský, pre ktorého je úmrtie brata celoživotnou traumou.
