Taliansko na prahu renesancie. Rodinné sídlo janovskej kupeckej rodiny Coronadovcov ukrýva nejedno temné tajomstvo. Svedomie Valdemara Coronada, mocnej a neľútostnej hlavy rodiny, to však neruší ani najmenej.
Lucretia, jeho vypočítavá a hysterická manželka, má dvoch synov – Angela a Lorenza. Angelo, Valdemarov nevlastný syn, svojho otčima nemôže vystáť. Útočisko pred jeho tyraniou nachádza nielen medzi milovanými koňmi, ale predovšetkým v zázračných skrytých silách prírody.
Lorenzo, Valdemarov právoplatný dedič a miláčik rodiny sa chystá na sobáš s krásnou Sylviou z rodu Viscontiovcov. Jediná vášnivá noc, ktorú Florenťanka však nestrávi v náručí svojho nastávajúceho, prekazí nielen výhodné manželstvo, ale spustí aj lavínu nevyspytateľných udalostí s ohromujúcim záverom.
Osud krutého rodu Coronadovcov sa napĺňa; k slovu sa dostávajú vášne, úklady, mágia, duchovia i prevteľovanie. Už-už sa zdá, že pred smršťou nenávisti a šialenstva neostane nikto ušetrený...
O autorovi: Tristan Schwartz (vlastným menom Béla Schwartz), maďarský spisovateľ, svoj prvý román Travič (A genovai méregkeverő, 2002) vydal ako dvadsaťdvaročný. Kniha bola vzápätí vypredaná. Nemenej úspešnými sa stali aj ďalšie dva jeho romány Még a cowboyok is (Ešte aj kovboji, 2003) a Katika (2006).
Ukážka: „Doktor, vy viete vyrobiť zlato?“ Fabrizio si poškrabkal bradu a zhlboka vzdychol. „Skúšal som to, ale k ničomu som sa nedopracoval. Možno moja viera v alchýmiu nie je dostatočne hlboká, alebo používam priveľa síry či ortuti, ktovie...
Alchýmia je veda vyvolených. Na to musí mať človek nadanie. Poznal som istého Magistra, ktorý vedel vyrobiť zlato, no nikdy to nespravil. Alchýmia je vnútorná transmutácia, vyextrahuje z ľudského olova ľudské zlato, oddelí podstatné a čisté od nepodstatného a prebytočného. Jej cieľom a skutočným zmyslom je výroba Aurum Potabile, pitného zlata, alebo inak povedané, Elixíru, ktorý je nápojom večného života.“
Angelo sa zahľadel do plameňov v peci. „A Magister, ktorého ste poznali, dosiahol večný život?“ „Áno. Mal tristo rokov, no nevyzeral ani na päťdesiat.“ Angelo sa zamyslel. „Kiežby som mohol získať Elixír... Žil by som večne a mohol by som vyrozprávať budúcim generáciám, aký bol život v minulosti. Konečne by som bol svetu na úžitok.“ Fabrizio sa smutne pozrel na Angela. „Elixír by ťa zabil, Angelo. Na zázračný liek sa premení iba v tele, ktoré obsahuje čistú podstatu, pravé hodnoty a vládne v ňom rovnováha medzi tromi úrovňami. To preto, aby mohlo znamenať viac ako všetko ostatné, aby bolo vyvolené. Také, aké mal Hermes Trismegistos.
