Čo by to bola za rodina bez verného, dobre vychovaného psa? Labrador Marley má však k takému psiemu hrdinovi ďaleko. Keď si ho John s Jenny privedú domov, nestačia sa čudovať. Kde je ten mierny, inteligentný a prispôsobivý psík, ktorého sľubovali kynologické príručky? Už prvá jazda autom sa premení na malé dobrodružstvo a prekvapenia pokračujú: Kto rozťahal po byte celý kotúč toaletného papiera? Kam zmizli obrúsky, papierové vreckovky, účtenky, korkové zátky, svorky na papier a šachové figúrky? Prečo má stolička zrazu len tri nohy?
Marley kosí chvostom poháriky a zarámované fotografie, obhrýza nábytok, vyhrabáva kvetiny v záhrade, lezie do odpadkového koša, skáče na ľudí a obšmieta sa okolo stola, hrá sa na potápača v miske s vodou, škrtí sa na vôdzke, čuchá, funí, slintá a ocikáva kdečo a kdekoho. A navyše rastie ako z vody.
Napriek tomu na naňho John s Jenny nedajú dopustiť a s veľkou láskou i pochopením vykresľujú Marleyho veselé kúsky i dojemné chvíle jeho staroby. Život s „najhorším psom na svete“ totiž nie je žiadna nuda.
O autorovi
John Grogan je stĺpčekár novín Philadelphia Inquirer a bývalý šéfredaktor Rodalovho časopisu Biozáhradka. Kedysi pracoval ako reportér a stĺpčekár novín v Michigane a na Floride. Za svoju prácu získal množstvo cien vrátane Ceny klubu konzumentského žurnalizmu. Žije v Pennsylvánii na kopci pri lese s manželkou Jenny, tromi deťmi a prekvapujúco pokojným labradorom Gracie.
Úryvok
Na predných dverách sme mali v úrovni očí oválne okienko široké desať a dlhé dvadsať centimetrov. Marley bol spoločenský tvor, a vždy keď niekto zazvonil, bleskurýchlo vyrazil cez celý dom, v hale šmykom zabočil, uháňal po drevených dlážkach, až koberčeky lietali na všetky strany, a nezastavil sa, kým s hlasným zadunením nenarazil do dverí. Potom sa postavil na zadné, divo štekal a veľkou hlavou zabral celé okienko, keď sa pozeral do tváre človeka na druhej strane. Pre Marleyho, ktorý sám seba považoval za miestnu uvítaciu komisiu, to bola radostná predohra. Zato obchodní cestujúci, ktorí chodili od dverí k dverám, poštári a každý, kto ho nepoznal, mali pocit, akoby z knihy Stephena Kinga práve vyskočil Cujo, a jediné, čo ich chránilo pred nemilosrdným zmrzačením, boli drevené dvere. Nejeden neznámy, ktorý po zazvonení uvidel štekajúceho Marleyho, čo najrýchlejšie zaspätkoval doprostred príjazdovej cesty a tam čakal, kým niekto z nás neotvorí dvere.
www.ikar.sk
Napriek tomu na naňho John s Jenny nedajú dopustiť a s veľkou láskou i pochopením vykresľujú Marleyho veselé kúsky i dojemné chvíle jeho staroby. Život s „najhorším psom na svete“ totiž nie je žiadna nuda.
O autorovi
John Grogan je stĺpčekár novín Philadelphia Inquirer a bývalý šéfredaktor Rodalovho časopisu Biozáhradka. Kedysi pracoval ako reportér a stĺpčekár novín v Michigane a na Floride. Za svoju prácu získal množstvo cien vrátane Ceny klubu konzumentského žurnalizmu. Žije v Pennsylvánii na kopci pri lese s manželkou Jenny, tromi deťmi a prekvapujúco pokojným labradorom Gracie.
Úryvok
Na predných dverách sme mali v úrovni očí oválne okienko široké desať a dlhé dvadsať centimetrov. Marley bol spoločenský tvor, a vždy keď niekto zazvonil, bleskurýchlo vyrazil cez celý dom, v hale šmykom zabočil, uháňal po drevených dlážkach, až koberčeky lietali na všetky strany, a nezastavil sa, kým s hlasným zadunením nenarazil do dverí. Potom sa postavil na zadné, divo štekal a veľkou hlavou zabral celé okienko, keď sa pozeral do tváre človeka na druhej strane. Pre Marleyho, ktorý sám seba považoval za miestnu uvítaciu komisiu, to bola radostná predohra. Zato obchodní cestujúci, ktorí chodili od dverí k dverám, poštári a každý, kto ho nepoznal, mali pocit, akoby z knihy Stephena Kinga práve vyskočil Cujo, a jediné, čo ich chránilo pred nemilosrdným zmrzačením, boli drevené dvere. Nejeden neznámy, ktorý po zazvonení uvidel štekajúceho Marleyho, čo najrýchlejšie zaspätkoval doprostred príjazdovej cesty a tam čakal, kým niekto z nás neotvorí dvere.
www.ikar.sk
