Boris Filan - Wewerka
Prvé porno som videla asi trinásťročná. Jeden náš spolužiak mal otca policajta. Mali doma video z Tuzexu, on nás brával pozerať filmy, ktoré našiel v sekretári. Normálne porno aj kreslené. Snehulienku. To ma nebavilo. Keď sa Kýblik pod okienkom odbavoval, tak sa všetci rehotali a mne bolo do plaču. Bolo mi ho ľúto. Ja porno nemusím, ani mi nevadí, ale kreslené je úplne o ničom.
To podstatné tam chýba. Ale vtedy nás viac vzrušovalo, že robíme niečo zakázané. A spolu, chalani aj baby. Náš spolužiak mal jednu podmienku, najprv sme ho museli aspoň pol hodiny naháňať po lúke. Bol najlepší bežec z celej školy, bol úžasne rýchly a vytrvalý, vždy nám ušiel ako len chcel. Na vojne potom behal za Duklu Praha. My sme nemali šancu, pol hodiny sme ho naháňali, a keď ho nikto nechytil, povedal: „Máte prestávku. Až keď ma niekto chytí, potom pôjdeme pozerať.“ Ale nakoniec sa dal chytiť a išli sme k nim domov. Pozerali sme to isté porno asi miliónkrát, a vždy sme sa chalanom smiali „Ktorý dnes pôjde prvý na vécko?“ Petra bola jediný obyčajný občan, ktorý tam mal vstup. Vďaka mne, lebo ja som bola triedna pokladníčka a vždy som uliala nejaké prachy na zmrzlinu. Mali sme medzi sebou taký kšeft. Ja ulejem prachy a Petra môže prísť na projekciu. Bolo to staré poľské porno. Mladá športovkyňa behá po parku a tam ju zbalí neznámy chlap. Mala oblečený gymnastický dres. Chlap ju zvalil do trávy, tak sa jeden na druhom hadili, pripadalo mi to strašne neprirodzené. Jemu bolo vidno chrbát a jej jeden prsník. Vtedy nás to neskutočne vzrušovalo. Stačilo aj malé obnaženie a predstava toho, čo spolu robia. Tí dvaja na páske si hovorili veci, na ktorých sme sa s Petrou smiali a dodnes sa smejeme.
„Oleg, neboj še, vsuň tam tego kuotasa.“
Stačí, keď jedna z nás povie: „Oleg, neboj še...“ a už je rehot.
A ešte tam bola situácia, keď ten chlap hovorí: „Ty jest ladná jako kobieta.“
A ona mu odpovedá: „Vejdi do mne ty břutale.“
Občas sme vypli obraz, nechali sme iba zvuk a stokrát sme si pustili tú vetu: „Vejdi do mne břutale.“ A rehot. Dokázali sme si to pustiť aj stokrát.
On jej držal ruky a nejako hýbal panvou, a tak som vedela, že to, čo ľudia pri sexe robia, asi nebude v prsiach. Pozerali sme to vždy traja chalani a my dve s Petrou. Podľa mňa mal každý úplnú búrku v hlave, ale nikdy sa nič nestalo, ani náznakom. Nič. V tom veku to človek ani nepotrebuje. A ani nevie, čo by sa malo robiť. Ešte mu to nedošlo. To až postupne.
Pod našimi panelákmi je spojovacia chodba, z prvého vchodu sa dá cez ňu prejsť až do posledného. V lete sme mali všetci na sebe iba cvičky, tielka a trenírky. Decká sa v tej pivničnej chodbe hrali na skrývačku. Potme. A pri tom chalani obchytkávali baby. Bolo to akože v zápale hry. Bežali ste na opacovací plac a ten chalan na vás odzadu skočil, chytil vás, v podstate objal, a za tých pár sekúnd sa odohrali všetky tie dôležité dotyky. Bola to viac bitka, a aj to niekedy tak skončilo. Chalani sa v rozrušení zahanbili za to, čo robia, a začali nás normálne škrtiť alebo mlátiť ako šialení. Ja som už po prvom nikdy medzi nich nešla. Sedela som zdutá na lavičke, že ja sa nikým chytať nedám. A prišla tam za mnou zadychčaná Petra a chválila sa: „Chytil ma Martin.“
Mala som kamaráta, spolužiaka, držal ma za ruku a ja som si druhou rukou písala úlohy a tvárila som sa, že ho neskutočne ignorujem. Ale závideli mi ho všetky baby z našej triedy.
„Á, on chodí za tou vyhodenou, práve za ňou chodí.“ A ja som bola rada.
Ani neviem, prečo sme to všetko robili. Nikdy som o tom vtedy nedokázala uvažovať dlhšie ako sekundu. Všetky tie pohľady, lístočky, denníky, šuškania. Vo všetkom bol rovnaký diel vzrušenia aj bolesti.
Keď som mala asi päť rokov, spolužiak Milanko mi povedal, že má zelené hovienka a v nich kvetinky. A ak chcem, tak mi ich ukáže. Bola som zvedavá, tak sme išli k nim, zamkli sme sa na wécku. Milanko si stiahol nohavice a vykakal sa. V hajzlovej mise boli dva kúsky, ako klobáska, naozaj zelené a boli v nich malé žlté kvietky.
Zrazu sa ozvalo buchanie na dvere: „Otvorte, okamžte otvorte!“ Keď Milanko odomkol, stáli pred dverami jeho rodičia. Mama bola ako nepríčetná, úplne besnela. Okamžite Milankovi jednu vypálila, kričala naňho a triasla ním. Zdalo sa mi, že otcovi je to blbé, iba tam stál a pokúšal sa vyžarovať autoritu. Mama kričala trasúcim sa hlasom: „Čo ste tam robili? Zabijem ťa! Okamžite mi povedz, čo ste tam robili!“ Stále dokola. Ale ona nechcela počuť odpoveď. Ona ju už vopred vedela. Nešalela z toho, čo sme tam robili my, ale kvôli predstave, čo by tam robili oni. Čo by robil dospelý chlap s dospelou ženou zamknutí na záchode. To ich vzrušovalo a pohoršovalo do nepríčetnosti. Mňa iba vyhodili a žalovali mojej mame. Našťastie s tým nešli do školy. Istotne by z bolo peklo. Lebo dospelí nechápu, že deti nahotu, sex, cikanie a kakanie berú ako čistú vec. Dospelí v tomto pripisujú deťom svoje predstavy a úchylky a trestajú ich za to. Žiadne dievčatko neonanuje preto, že je skazené. Decká onanujú, lebo objavili, že je im to príjemné. Ešte na základke mi stačilo, keď som cez vyučovanie dala medzi stehná peračník, trošku som ho pritisla a už mi to prišlo. To boli iné výlety. Petra mi povedala, že ich mama prichytila braška, ako si drnká vtáčika, a skoro ho za to zabila. Používala strašné náboženské argumenty o nečistote. Že si tým drnkaním pošpinil telo a dopustil sa hriechu. Viem si predstaviť, čo mu to urobilo v hlave. Samozrejme, že s tým neprestal, ale odvtedy si drnkal s pocitom, že robí niečo strašné, zakázané a hriešne. A možno mu to o to viac chutilo.
Doktor Kuchár, zubár čo bol ako pacient na psychiatrii v Ružomberku, mi vysvetlil, že deti onanujú už ako dojčatá. Vraj máme erotogénne zóny v oblasti genitálií, ale aj okolo úst a na konci konečníka. Preto sa detičky tak šťastne pokakávajú ako opreteky – robí im to dobre.
Ja som si to ako malá robila aj desaťkrát denne a ani som netušila, čo robím. Bolo mi príjemné, keď sa mi začali pod hladinou zbierať bublinky, keď zablikalo svetielko, keď preskočila iskrička a vzbĺkol plamienok. Niekedy to bolo také rýchle a silné, taký pocit, ako keby dokázala byť bolesť krásna a svietiaca. A bolo to sladké, bez toho, že by som cítila nejakú chuť v ústach. Ani neviem, kedy som prestala. Možno vtedy, keď ostatní začali. Potom roky nič. V tom čase mi začali rásť kozy a dole také jemné chĺpky a ja som úplne nenávidela svoje telo. Chĺpky som si holila, ale s prsiami som nevedela čo. Ako ich zabrzdiť. Nosila som voľné blúzky, ale to bolo jedno, ja som vedela, že tam sú. Tak som ich aspoň psychicky terorizovala a myslím, že som si ich uriekla. Normálne prestali rásť. A potom, tesne predtým, ako som ušla z domu, som si hrudník prestala sledovať a narástli mi také obovské bambule. Za tri mesiace, vyskočili mi z tela, ako lopta vtlačená pod vodu -- ako keby si chceli vynahradiť tú prestávku.
Po mojom prvom chalanovi som mala nekonečnú prestávku. Ani neviem, ako som si spomenula (celý ten čas, celých päť rokov som mala spomienku na tie školské pocity vytesnené a zrazu – pink!). Jednoducho mi to napadlo, že si to spravím sama; ale nedokázala som si predstaviť nikoho konkrétneho, ak, tak ešte telo, ale žiadnu tvár. Žiadnu konkrétnu osobu. Netuším, prečo mi napadol náš sused a potom už nikto. Nakoniec som sa pri tom rozplakala. Nikdy v živote som sa necítila tak príšerne beznádejne nespravodlivo sama. Ale je to ako so všetkým. Kým to nevieš, tak ti nechutí.
Na gymnáziu som začala chodiť so Slavom, s chalanom, ktorý bol o ročník vyššie. Takmer vôbec sme sa nerozprávali, iba sme sa držali za ruky. Po vyučovaní sme sa zašili v lesíka za školou a tam sme sa pol hodinky hladkali a donekonečna bozkávali. Ten chalan mi hladkal prsia, potom mi pchal ruky pod sveter a ja som ho chvíľu odtláčala a potom som ho chvíľu nechala, lebo som si myslela, že sa to tak patrí. Ale robilo mi to dobre. Ja by som najradšej chodila s takým frajerom, čo má najmenej štyri ruky, aby ma mohol súčasne hladkať po celom tele. Vedela som, že chalani si o dotykoch rozprávajú. Chvália sa: „Včera som si s Mašou zamakal.“ A hovoria to, aj keď sa mu tá baba nič nedovolila. A ja som nechcela, aby môj chalan musel klamať. Bol zo Žiliny a raz sa ma spýtal, či nechcem ísť k nim domov, že jeho brat oslavuje narodeniny. Mali skoro taký istý byt ako my, trojizbový. V obývačke látkovú sedačku, oproti tmavohnedú stenu s vitrínami a v strede televízor. Bol tam jeho starší brat, jeden cudzí chalan a jeho frajerka. Vypila som dva poháriky vodky, sedeli sme, kecali Zapálila som si cigaretu, zatočila sa mi hlava a cítila som, že si musím ísť vedľa na chvíľku ľahnúť. Ten môj chalan prišiel za mnou. Vkĺzol pod paplon a priniesol so sebou pach cigariet, vypitého vína, trpkastú arómu podpazušia. A vôňu niečoho sladkého a známeho. Niečo mi pripomínala, ale zabudla som čo. Vyzliekol sa, ľahol si ku mne a bol celý horúci a trošku sa triasol, ako keby mal horúčku so zimnicou. Celý čas som mala otvorené oči, ale ako keby som tam ani nebola. On je vášnivý rybár a ja som sa pozerala na dve dlhé udice, ktoré boli opreté o sekretár. Nič som pri tom necítila. Úplne nič. Ani bolesť, ani vzrušenie, ani rozkoš, nič, iba som obdivovala tie udice. Jedna bola bordová a druhá bola čierna. Bordová mala viac o dva krúžky, cez ktoré ide silon. A čierna mala strieborný plavák. To ma prekvapilo, zvyčajne býval modročervený. Trvalo to strašne krátko, a keď sa to skončilo, dostala som chuť na cigaretu a potrebu umyť si zuby a osprchovať sa. Stále sa mi krútila hlava, otočila som sa chrbtom a zaspala som.
Prvý raz ste v posteli, také ohreblo, nepoviete mu chyť ma tam alebo tam. Neviete, ako sa máte ksichtiť a správať, aby si nemyslel, že tá ich mala toľko, že ešte nemala nikoho alebo tak. Keby sa to vrátilo, tak si to už urobím lepšie. Každý by mal dostať šancu, aby mohol zažiť ten prvýkrát, keď sa s niekým vyspí ešte raz, ale tak, aby už vedel, ako sa to zažíva. Takto vo mne nezostalo nič mimoriadne. Spomenula som si na ten prvý sex šesť-sedemkrát za život. Ráno som si chcela ísť k lekárke vypýtať péenku, a tam už ma čakal otec. „Kde si bola celú noc?!“ A prásk mi jednu. Ale to bolo úplne v pohode. Musel. Veď je otec.
7. časť si budete môcť prečítať v pondelok 1.5.!
www.slovart.sk
Wewerka 5. časť >>
„Oleg, neboj še, vsuň tam tego kuotasa.“
Stačí, keď jedna z nás povie: „Oleg, neboj še...“ a už je rehot.
A ešte tam bola situácia, keď ten chlap hovorí: „Ty jest ladná jako kobieta.“
A ona mu odpovedá: „Vejdi do mne ty břutale.“
Občas sme vypli obraz, nechali sme iba zvuk a stokrát sme si pustili tú vetu: „Vejdi do mne břutale.“ A rehot. Dokázali sme si to pustiť aj stokrát.
On jej držal ruky a nejako hýbal panvou, a tak som vedela, že to, čo ľudia pri sexe robia, asi nebude v prsiach. Pozerali sme to vždy traja chalani a my dve s Petrou. Podľa mňa mal každý úplnú búrku v hlave, ale nikdy sa nič nestalo, ani náznakom. Nič. V tom veku to človek ani nepotrebuje. A ani nevie, čo by sa malo robiť. Ešte mu to nedošlo. To až postupne.
Pod našimi panelákmi je spojovacia chodba, z prvého vchodu sa dá cez ňu prejsť až do posledného. V lete sme mali všetci na sebe iba cvičky, tielka a trenírky. Decká sa v tej pivničnej chodbe hrali na skrývačku. Potme. A pri tom chalani obchytkávali baby. Bolo to akože v zápale hry. Bežali ste na opacovací plac a ten chalan na vás odzadu skočil, chytil vás, v podstate objal, a za tých pár sekúnd sa odohrali všetky tie dôležité dotyky. Bola to viac bitka, a aj to niekedy tak skončilo. Chalani sa v rozrušení zahanbili za to, čo robia, a začali nás normálne škrtiť alebo mlátiť ako šialení. Ja som už po prvom nikdy medzi nich nešla. Sedela som zdutá na lavičke, že ja sa nikým chytať nedám. A prišla tam za mnou zadychčaná Petra a chválila sa: „Chytil ma Martin.“
Mala som kamaráta, spolužiaka, držal ma za ruku a ja som si druhou rukou písala úlohy a tvárila som sa, že ho neskutočne ignorujem. Ale závideli mi ho všetky baby z našej triedy.
„Á, on chodí za tou vyhodenou, práve za ňou chodí.“ A ja som bola rada.
Ani neviem, prečo sme to všetko robili. Nikdy som o tom vtedy nedokázala uvažovať dlhšie ako sekundu. Všetky tie pohľady, lístočky, denníky, šuškania. Vo všetkom bol rovnaký diel vzrušenia aj bolesti.
Keď som mala asi päť rokov, spolužiak Milanko mi povedal, že má zelené hovienka a v nich kvetinky. A ak chcem, tak mi ich ukáže. Bola som zvedavá, tak sme išli k nim, zamkli sme sa na wécku. Milanko si stiahol nohavice a vykakal sa. V hajzlovej mise boli dva kúsky, ako klobáska, naozaj zelené a boli v nich malé žlté kvietky.
Zrazu sa ozvalo buchanie na dvere: „Otvorte, okamžte otvorte!“ Keď Milanko odomkol, stáli pred dverami jeho rodičia. Mama bola ako nepríčetná, úplne besnela. Okamžite Milankovi jednu vypálila, kričala naňho a triasla ním. Zdalo sa mi, že otcovi je to blbé, iba tam stál a pokúšal sa vyžarovať autoritu. Mama kričala trasúcim sa hlasom: „Čo ste tam robili? Zabijem ťa! Okamžite mi povedz, čo ste tam robili!“ Stále dokola. Ale ona nechcela počuť odpoveď. Ona ju už vopred vedela. Nešalela z toho, čo sme tam robili my, ale kvôli predstave, čo by tam robili oni. Čo by robil dospelý chlap s dospelou ženou zamknutí na záchode. To ich vzrušovalo a pohoršovalo do nepríčetnosti. Mňa iba vyhodili a žalovali mojej mame. Našťastie s tým nešli do školy. Istotne by z bolo peklo. Lebo dospelí nechápu, že deti nahotu, sex, cikanie a kakanie berú ako čistú vec. Dospelí v tomto pripisujú deťom svoje predstavy a úchylky a trestajú ich za to. Žiadne dievčatko neonanuje preto, že je skazené. Decká onanujú, lebo objavili, že je im to príjemné. Ešte na základke mi stačilo, keď som cez vyučovanie dala medzi stehná peračník, trošku som ho pritisla a už mi to prišlo. To boli iné výlety. Petra mi povedala, že ich mama prichytila braška, ako si drnká vtáčika, a skoro ho za to zabila. Používala strašné náboženské argumenty o nečistote. Že si tým drnkaním pošpinil telo a dopustil sa hriechu. Viem si predstaviť, čo mu to urobilo v hlave. Samozrejme, že s tým neprestal, ale odvtedy si drnkal s pocitom, že robí niečo strašné, zakázané a hriešne. A možno mu to o to viac chutilo.
Doktor Kuchár, zubár čo bol ako pacient na psychiatrii v Ružomberku, mi vysvetlil, že deti onanujú už ako dojčatá. Vraj máme erotogénne zóny v oblasti genitálií, ale aj okolo úst a na konci konečníka. Preto sa detičky tak šťastne pokakávajú ako opreteky – robí im to dobre.
Ja som si to ako malá robila aj desaťkrát denne a ani som netušila, čo robím. Bolo mi príjemné, keď sa mi začali pod hladinou zbierať bublinky, keď zablikalo svetielko, keď preskočila iskrička a vzbĺkol plamienok. Niekedy to bolo také rýchle a silné, taký pocit, ako keby dokázala byť bolesť krásna a svietiaca. A bolo to sladké, bez toho, že by som cítila nejakú chuť v ústach. Ani neviem, kedy som prestala. Možno vtedy, keď ostatní začali. Potom roky nič. V tom čase mi začali rásť kozy a dole také jemné chĺpky a ja som úplne nenávidela svoje telo. Chĺpky som si holila, ale s prsiami som nevedela čo. Ako ich zabrzdiť. Nosila som voľné blúzky, ale to bolo jedno, ja som vedela, že tam sú. Tak som ich aspoň psychicky terorizovala a myslím, že som si ich uriekla. Normálne prestali rásť. A potom, tesne predtým, ako som ušla z domu, som si hrudník prestala sledovať a narástli mi také obovské bambule. Za tri mesiace, vyskočili mi z tela, ako lopta vtlačená pod vodu -- ako keby si chceli vynahradiť tú prestávku.
Po mojom prvom chalanovi som mala nekonečnú prestávku. Ani neviem, ako som si spomenula (celý ten čas, celých päť rokov som mala spomienku na tie školské pocity vytesnené a zrazu – pink!). Jednoducho mi to napadlo, že si to spravím sama; ale nedokázala som si predstaviť nikoho konkrétneho, ak, tak ešte telo, ale žiadnu tvár. Žiadnu konkrétnu osobu. Netuším, prečo mi napadol náš sused a potom už nikto. Nakoniec som sa pri tom rozplakala. Nikdy v živote som sa necítila tak príšerne beznádejne nespravodlivo sama. Ale je to ako so všetkým. Kým to nevieš, tak ti nechutí.
Na gymnáziu som začala chodiť so Slavom, s chalanom, ktorý bol o ročník vyššie. Takmer vôbec sme sa nerozprávali, iba sme sa držali za ruky. Po vyučovaní sme sa zašili v lesíka za školou a tam sme sa pol hodinky hladkali a donekonečna bozkávali. Ten chalan mi hladkal prsia, potom mi pchal ruky pod sveter a ja som ho chvíľu odtláčala a potom som ho chvíľu nechala, lebo som si myslela, že sa to tak patrí. Ale robilo mi to dobre. Ja by som najradšej chodila s takým frajerom, čo má najmenej štyri ruky, aby ma mohol súčasne hladkať po celom tele. Vedela som, že chalani si o dotykoch rozprávajú. Chvália sa: „Včera som si s Mašou zamakal.“ A hovoria to, aj keď sa mu tá baba nič nedovolila. A ja som nechcela, aby môj chalan musel klamať. Bol zo Žiliny a raz sa ma spýtal, či nechcem ísť k nim domov, že jeho brat oslavuje narodeniny. Mali skoro taký istý byt ako my, trojizbový. V obývačke látkovú sedačku, oproti tmavohnedú stenu s vitrínami a v strede televízor. Bol tam jeho starší brat, jeden cudzí chalan a jeho frajerka. Vypila som dva poháriky vodky, sedeli sme, kecali Zapálila som si cigaretu, zatočila sa mi hlava a cítila som, že si musím ísť vedľa na chvíľku ľahnúť. Ten môj chalan prišiel za mnou. Vkĺzol pod paplon a priniesol so sebou pach cigariet, vypitého vína, trpkastú arómu podpazušia. A vôňu niečoho sladkého a známeho. Niečo mi pripomínala, ale zabudla som čo. Vyzliekol sa, ľahol si ku mne a bol celý horúci a trošku sa triasol, ako keby mal horúčku so zimnicou. Celý čas som mala otvorené oči, ale ako keby som tam ani nebola. On je vášnivý rybár a ja som sa pozerala na dve dlhé udice, ktoré boli opreté o sekretár. Nič som pri tom necítila. Úplne nič. Ani bolesť, ani vzrušenie, ani rozkoš, nič, iba som obdivovala tie udice. Jedna bola bordová a druhá bola čierna. Bordová mala viac o dva krúžky, cez ktoré ide silon. A čierna mala strieborný plavák. To ma prekvapilo, zvyčajne býval modročervený. Trvalo to strašne krátko, a keď sa to skončilo, dostala som chuť na cigaretu a potrebu umyť si zuby a osprchovať sa. Stále sa mi krútila hlava, otočila som sa chrbtom a zaspala som.
Prvý raz ste v posteli, také ohreblo, nepoviete mu chyť ma tam alebo tam. Neviete, ako sa máte ksichtiť a správať, aby si nemyslel, že tá ich mala toľko, že ešte nemala nikoho alebo tak. Keby sa to vrátilo, tak si to už urobím lepšie. Každý by mal dostať šancu, aby mohol zažiť ten prvýkrát, keď sa s niekým vyspí ešte raz, ale tak, aby už vedel, ako sa to zažíva. Takto vo mne nezostalo nič mimoriadne. Spomenula som si na ten prvý sex šesť-sedemkrát za život. Ráno som si chcela ísť k lekárke vypýtať péenku, a tam už ma čakal otec. „Kde si bola celú noc?!“ A prásk mi jednu. Ale to bolo úplne v pohode. Musel. Veď je otec.
7. časť si budete môcť prečítať v pondelok 1.5.!
www.slovart.sk
Wewerka 5. časť >>
