LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ - Prezident SR Peter Pellegrini prosí všetkých, aby vo svojom srdci dali priestor myšlienkam mieru a pokoja, namiesto zloby a nenávisti. Hlava štátu to uviedla v nedeľnom príhovore v Liptovskom Mikuláši pri príležitosti osláv 81. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Pellegrini sa zároveň poďakoval všetkým, ktorí v tejto vojne so zbraňou v ruke bránili našu slobodu.
Žiaden systém podľa prezidenta nie je dokonalý, a nebol dokonalý ani v uplynulých desaťročiach. „Ale predsa len dokázal zabezpečiť mier v takom širokom meradle, ako sme ho dovtedy nepoznali. A s výnimkou niektorých historických udalostí, pri ktorých ľuďom stuhla krv v žilách a keď sa svet tesne minul so všeobecnou devastačnou vojnou, žili celé generácie v mieri a v nádeji, že vojnové šialenstvo sa už nezopakuje,“ povedal.
Osemdesiatjeden rokov po najzničujúcejšej vojne v histórii je podľa jeho slov úpadok svetového poriadku neprehliadnuteľný. „Čoraz viac sa veľmoci a ďalšie štáty prikláňajú k vojenskému riešeniu konfliktov. Zrazu je úplne normálne napadnúť svojho suseda, zaútočiť na iný štát bez vyhlásenia vojny či viesť doslova likvidačné procesy voči celým skupinám obyvateľstva. Mocní tohto sveta čoraz viac rezignujú na diplomatické riešenia a hľadajú vojenské skratky, od ktorých si sľubujú rýchlejšie riešenia svojich skutočných či domnelých problémov,“ upozornil Pellegrini.
Varoval pred podobnými myšlienkami
Poukázal na to, že na začiatku prvej svetovej vojny si vojaci, nadšene oslavujúci jej začiatok, pôvodne mysleli, že do najbližších Vianoc budú z frontu doma. „A namiesto toho zažívali štyri roky v zákopoch peklo, o akom sa im nesnívalo ani v najhorších nočných morách,“ podotkol. Aj na začiatku druhej svetovej vojny si niektoré krajiny mysleli, že presadia svoje územné požiadavky krátkymi ozbrojenými konfliktmi, ktorými uspokoja svoje mocenské chúťky, nanovo prekreslia hranice a svet to bude rešpektovať. „Výsledkom však bola nakoniec totálna vojna, ktorá neuznávala žiadne medzinárodné pravidlá, žiadne ľudské práva ani žiadne morálne hranice,“ podčiarkol.
Aj v tejto súvislosti varoval pred podobnými myšlienkami, ktoré sa vyskytujú vo svete čoraz častejšie. „Varujem s pohľadom na našich vojnových veteránov a bolestivou myšlienkou na vojnové utrpenie stámiliónov ľudí. Varujem pred pamiatkou každého neznámeho vojaka, ktorý padol v boji, pretože týchto neznámych vojakov boli vo výsledku milióny,“ zdôraznil prezident SR. Vyjadril tiež nádej, že sa čím skôr skončia vojny na Ukrajine a na Blízkom východe. „Že sa čím skôr skončí utrpenie státisícov ľudí na celom svete, ktorý dnes oficiálne nie je vo svetovej vojne, ale mnohé jeho časti takúto vojnu až príliš verne pripomínajú,“ dodal.
R. Raši: Mier treba chrániť skôr, než ho budeme musieť znovu vybojovať
Mier treba chrániť skôr, než ho budeme musieť znovu vybojovať. Vo svojom príhovore počas 81. výročia osláv Dňa víťazstva nad fašizmom v nedeľu v Liptovskom Mikuláši to uviedol predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD). Víťazstvo nad fašizmom označil za historický moment, ktorý formoval Európu, Slovensko aj hodnoty, na ktorých stojí naša spoločnosť.
„Keď hovoríme o odvahe v čase druhej svetovej vojny, často spomíname najmä známe mená našich dejín - osobnosti, ktoré sa stali symbolmi boja za slobodu. No dejiny netvorili len veľké mená. Tvorili ich aj tisíce menej známych príbehov ľudí, ktorí sa v rozhodujúcej chvíli zachovali odvážne,“ priblížil Raši.
Takéto príbehy sa podľa neho písali aj na Liptove. „Príbehy partizánov ukrytých v horách, ktorí viedli boj proti okupantom. Príbehy žien, ktoré ako spojky, ošetrovateľky či pomocníčky riskovali život, aby zachránili iných. Príbehy mladých ľudí ako Arnold Medzihradský, ktorí nosili správy a zásoby a zapájali sa do odporu ešte skôr, než sa boj naplno rozhorel,“ spomenul a podotkol, že neboli to generáli ani politici, ale obyčajní ľudia, ktorí sa v rozhodujúcej chvíli zachovali neobyčajne. „A ich odkaz je jasný: sloboda nepríde sama - sloboda stojí na odvahe jednotlivcov, ktorí sú pripravení postaviť sa zlu,“ zdôraznil s tým, že práve v tom je jeden z najdôležitejších odkazov tejto doby aj pre nás dnes.
„Budúcnosť našej krajiny nikdy nebude stáť na rozdelenej spoločnosti, vzájomnej nenávisti, agresivite. Bude stáť na schopnosti počúvať sa navzájom, viesť dialóg aj spor s rešpektom, hľadať kompromisné riešenia a držať spolu pre lepšie zajtrajšky pre nás i pre naše deti. Presne tak, ako to dokázali tí, ktorých si dnes pripomíname,“ skonštatoval Raši.
Sloboda, ktorú dnes podľa neho zažívame, je postavená na obetiach ľudí, ktorí ju sami zažiť nestihli, zomierali, aby sme my, potomkovia preživších mohli slobodne žiť. „A to je záväzok, ktorý presahuje jednu vládu, jeden parlament, jednu politickú garnitúru aj celú generáciu. Je to všeľudský záväzok voči nim, že budeme žiť a konať tak, aby sa tie hrôzy už nikdy nevrátili,“ doplnil.
Dnes, keď opäť v rôznych častiach sveta vidíme vojny, utrpenie civilistov, strach rodín a neistotu detí, má odkaz Dňa víťazstva nad fašizmom podľa predsedu parlamentu mimoriadnu silu. „Pripomína nám, že bez mieru nie je ani sloboda, prosperita, ani politika. Mier je hodnota, ktorú musíme chrániť strategicky, s rozumom, zodpovednosťou, odvahou a najmä jednotou. Mier je ľahké stratiť, ale získava sa späť veľmi ťažko a cenou zaň je utrpenie a ľudské životy,“ dodal.
Počas osláv výročia víťazstva nad fašizmom zložilo prísahu 262 vojakov
Počas osláv 81. výročia víťazstva nad fašizmom v areáli Akadémie ozbrojených síl (AOS) v Liptovskom Mikuláši 262 absolventov základného vojenského výcviku v nedeľu slávnostne zložilo prísahu vojenského sľubu pred verejnosťou a rodinami. Ako uviedol hovorca Ozbrojených síl (OS) SR Štefan Zemanovič, základný výcvik sa začal na začiatku apríla a bude pokračovať do konca mája.
Prezident SR Peter Pellegrini vo svojom príhovore zdôraznil, že Slovensko je a musí navždy zostať suverénnou, zvrchovanou, demokratickou krajinou, ktorá dáva svojim občanom zaslúžený pocit bezpečia a slobody aj v dnešnom svete. Vojakom želá veľa energie, odvahy a trpezlivosti pri napĺňaní poslania. Tiež, aby sa vedeli spoľahnúť jeden na druhého.
„Na záver vášho základného vojenského výcviku sa stala udalosť, ktorá moje slová plne potvrdzuje. Jeden z vás hodil granát tak nešťastne, že mu pri spätnom odraze granátu hrozilo vážne nebezpečenstvo. Zasiahol však jeho cvičiaci dôstojník, ktorý strhol vojaka na druhú stranu a našťastie k žiadnym zraneniam nedošlo,“ podotkol a ocenil tento skutok a vyzdvihol ho ako príklad, ktorý zachraňuje ľudské zdravie a ľudský život.
