BRATISLAVA - Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Bernard Bober povzbudil Rómov, aby si zodpovedne osvojovali vzdelanie a prispievali k dobru nielen svojej komunity, ale aj celej spoločnosti. Uviedol to pri príležitosti stredajšieho Medzinárodného dňa Rómov, ktorý je podľa neho pripomienkou a oslavou jedinečnej kultúry. Informovala o tom tlačová kancelária KBS.
„Prajem si, aby ste v spoločenstvách čoraz väčšmi nachádzali prijatie bez predsudkov,“ podotkol Bober, ktorý je zároveň predsedom Rady KBS pre Rómov a menšiny. Poďakoval sa kňazom, rehoľným sestrám, učiteľom, pastoračným i komunitným pracovníkom, ktorí venujú svoj čas a sily osobitne rómskym deťom a mladým. Zároveň vyzval na spoločné prekonávanie strachu, rán minulosti a na posilňovanie každého úsilia, ktoré na oboch stranách otvára cesty nádeje.
Medzinárodný deň Rómov symbolizuje rómsku identitu, hrdosť i politický hlas, uviedol Daško
Medzinárodný deň Rómov sa stal symbolom rómskej identity, hrdosti a politického hlasu. Na sociálnej sieti to v súvislosti so stredajším sviatkom Rómov uviedol splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško. Odkázal zároveň na dôležitosť 8. apríla 1971, kedy sa v anglickom Orpingtone začal prvý Svetový kongres Rómov. „Som hrdý, že 8. apríla 1971 sme po prvý raz začali hovoriť sami za seba, odmietli sme hanlivé označenia a prijali vlastné symboly,“ vyhlásil Daško. Zdôraznil, že Rómovia sú „hrdí a slobodní ľudia, ktorí chcú slobodne dýchať“ a sám sa k svojmu pôvodu hrdo hlási. „Som šťastný, že som Róm, lebo sa viem na svet pozerať farebnejšie,“ povedal vládny splnomocnenec.
Vo svojom statuse pripomenul, že Rómovia sú najväčšou európskou etnickou menšinou a v dnešný deň si pripomínajú bohatosť rómskej kultúry, rodových a rodinných tradícií, duchovnú kultúru, históriu a Romipen (rómstvo) ľudí, ktorí žijú v Európe takmer tisíc rokov.
Význam 8. apríla ako Medzinárodného dňa Rómov vyzdvihol i splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny Ákos Horony, a to nielen z pohľadu pripomenutia kultúry, histórie a tradícií rómskej národnostnej menšiny ako neoddeliteľnej súčasti slovenskej spoločnosti. „Zároveň je to deň, keď si znovu uvedomujeme význam ochrany práv národnostných menšín a materinského jazyka a potrebu ich dôsledného uplatňovania v každodennom živote,“ zdôraznil splnomocnenec. V ochrane práv národnostných menšín vidí spoločnú úlohu vytvárať prostredie vzájomného porozumenia, dialógu a spolupráce. „Len spoločným úsilím môžeme budovať Slovensko ako krajinu, ktorá si váži rozmanitosť a stojí pevne na hodnotách rovnosti, solidarity a rešpektu,“ dodal Horony.
Prvý Svetový kongres Rómov v roku 1971 sa stal prvým oficiálnym a jednotným politickým vystúpením Rómov. Rómske delegácie zo 14 štátov na ňom deklarovali spoločný pôvod a etnické pomenovanie Róm, prijali rómsku zástavu a schválili medzinárodnú hymnu, založili zároveň novú medzinárodnú organizáciu Rómov, ktorá zastupovala 71 rómskych organizácií z 21 štátov, v roku 1979 sa stala poradným orgánom OSN a v súčasnosti sa nazýva Medzinárodná rómska únia. Na štvrtom kongrese vo Varšave bol v roku 1990 oficiálne vyhlásený 8. apríl za Medzinárodný deň Rómov.
Medzinárodný deň Rómov musí byť aj záväzkom, pripomína Ľudskoprávna koalícia
„Skúsenosť mnohých rómskych rodín je stále poznačená sociálnym vylúčením, predsudkami a systémovými bariérami, ktoré im bránia naplno rozvíjať svoj potenciál a dôstojne sa podieľať na živote spoločnosti,“ píše sa v stanovisku. Závažným problémom zostáva podľa koalície segregácia rómskych detí vo vzdelávacom systéme, podmienky bývania, nerovný prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti či pretrvávajúca diskriminácia na trhu práce. „Osobitnú pozornosť však musíme venovať diskriminácii rómskych žien a dievčat, ktoré čelia v našej spoločnosti intenzívnym a hlboko zakoreneným formám znevýhodnení,“ dodala koalícia.
Ľudskoprávna koalícia vidí problém v systémových zlyhaniach. Upozorňuje na nedostatočné verejné politiky, stereotypy v zdravotníctve a na trhu práce, ako aj absenciu odvahy zaviesť cielené opatrenia, ktoré by priniesli skutočnú zmenu. Pripomenula, že je povinnosťou štátu, samospráv, inštitúcií aj celej spoločnosti aktívne odstraňovať prekážky nerovnosti a vytvárať podmienky, ktoré budú stáť na princípoch spravodlivosti, rešpektu a rovnosti príležitostí.
