BRATISLAVA - Na čele rebríčka dôveryhodnosti inštitúcií medzi slovenským obyvateľstvom sú hasiči, armáda a samosprávy. Inštitúcie exekutívnej a legislatívnej moci ako napríklad parlament, naopak, pohoreli a nachádzajú sa na opačnom konci. Predbehli ich dokonca aj medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej únie a NATO.
Najdôveryhodnejšou inštitúciou medzi obyvateľstvom Slovenska je Hasičský a záchranný zbor SR. Dôveru mu deklaruje 89 percent dospelej populácie. Vysokú dôveryhodnosť dosahuju hasiči medzi všetkými demografickými skupinami aj medzi ľuďmi s odlišnými politickými preferenciami. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia.
S výrazným odstupom nasleduje armáda, ktorej dôveruje takmer 60 percent ľudí. Častejšie ide o staršie ročníky, konkrétne generáciu baby boomers (62+) a ľudí angažovaných v politike, ktorí sa zvyknú zúčastňovať na väčšine volieb.
Samosprávy stabilne disponujú pomerne vysokou úrovňou dôvery, ktorá aktuálne dosahuje hodnotu
52 percent. Nadpriemerne im dôverujú muži, ľudia s vysokoškolským vzdelaním, najstaršie generácie a obyvatelia hlavného mesta. Z hľadiska straníckej príslušnosti majú dôveru najmä od voličov Progresívneho Slovenska.
Až za týmito inštitúciami nasleduje polícia, súdy a prezidentský úrad. Polícii dôveruje menej ako polovica obyvateľov, Úradu prezidenta niečo cez tretinu populácie. Porovnateľnú dôveru majú aj súdy, dôveruje im 34 percent obyvateľstva Slovenska. Všetky tri inštitúcie spája nadpriemerná dôvera od voličov strán vládnej koalície.
Vláde a parlamentu neveríme
Na samom chvoste dôveryhodnosti sa nachádzajú vláda a parlament. Kým vláde deklaruje dôveru viac ako štvrtina populácie, v prípade parlamentu je to menej ako pätina - konkrétne 17 percent. V oboch prípadoch ide najmä o najstaršie generácie a voličov súčasných koaličných strán.
Najdôveryhodnejšou medzinárodnou inštitúciou, ktorej je Slovensko členom, je Vyšehradská štvorka (V4) s dôverou prejavenou od 49 percent slovenského obyvateľstva. Nasledujú NATO a Organizácia Spojených národov s dôverou nad 40 percent. Európskej únii dôveruje 39 percent opýtaných.
Vyšehradskej štvorke dôverujú výrazne častejšie muži a staršie generácie. Okrem nich deklarujú oproti priemeru V4 vyššiu dôveru aj voliči súčasnej koalície. Dôveryhodnosť NATO a EÚ je vyššia medzi najmladšou generáciou Z, vysokoškolsky vzdelanými, obyvateľmi Bratislavského kraja a medzi voličmi súčasnej opozície.
Rozhoduje vek aj politické názory
Odlišný politický názor sa podpisuje aj na tom, na ktoré inštitúcie nazeráme s väčšou dôverou. Kým voliči koaličných strán dôverujú viac domácim inštitúciám, vrátane prezidenta, vlády a parlamentu, voliči opozičných strán pociťujú silnejšiu dôveru k OSN, NATO a Európskej únii. Nevoliči oproti ostatným voličským skupinám dôverujú všetkým inštitúciám najmenej.
Podobný, nie však úplne rovnaký, vzorec platí aj pre ľudí rôzneho veku. Staršie generácie, kde nájdeme častejšie voličov koaličných strán, v porovnaní s mladými viac dôverujú domácim inštitúciám. Pri medzinárodných inštitúciách závisí od toho, na ktorú sa pýtame. Cítia silnú dôveru k V4, menej dôverčiví sú k EÚ a NATO.
U mladých je to jednoznačnejšie - výrazne väčšiu dôveru pociťujú k medzinárodným inštitúciám než k tým domácim. Nižší vek však súvisí aj s väčším podielom ľudí, ktorí sa nevedia vyjadriť. Zaujímavý je aj pohľad na ľudí rôzneho stupňa vzdelania. Pri domácich inštitúciách je dôvera medzi ľuďmi
rôzneho vzdelania porovnateľná. Iná situácia nastáva pri hodnotení dôvery medzinárodných inštitúcií, kde s vyšším stupňom vzdelania rastie aj miera prejavenej dôvery.
Prieksum sa konal od 4. 02. – 8. 02. 2026 na vzorke 1 003 respondentov.
