PODGORICA/BRATISLAVA - Slovensko nie je členom tzv. koalície ochotných sformovanej v súvislosti s Ukrajinou, ale jej činnosť monitoruje. Je však pripravené zúčastniť sa na technickej úrovni ako pozorovateľ a zároveň ponúknuť logistické zabezpečenie pre vojská, ktoré by boli vyslané na monitorovanie prípadného prímeria na Ukrajine a boli by akceptovateľné pre Kyjev aj Moskvu. V utorok to na začiatok návštevy Čiernej Hory uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD).
Slovensko neposiela vojakov
Na tlačovom brífingu pripomenul stanovisko vlády, že SR nevyšle žiadneho svojho vojaka na územie Ukrajiny. Vláda sa podľa neho domnieva, že by to situáciu iba eskalovalo. Poznamenal však, že nasadenie zahraničných vojakov na Ukrajine považuje za neprijateľné samotné Rusko.
„Keďže obidve strany musia dospieť k dohode, tak v tom nevidíme zmysel, ale v každom prípade monitorujeme, čo sa v koalícii ochotných deje, pretože pre nás je absolútne kľúčové naše členstvo v NATO. To je naša bezpečnostná záruka,“ povedal.
Ústavní činitelia zvažovali technickú účasť SR
Traja najvyšší ústavní činitelia SR sa však podľa Blanára zamýšľali nad možnosťou, že Slovensko by malo v rámci koalície ochotných pozíciu pozorovateľa. V tomto smere podľa neho vyslovil názor prezident SR Peter Pellegrini, s ktorým sa na tom vraj zhodli premiér Robert Fico (Smer-SD) aj predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD).
Prekážky vyslania
„Sme pripravení na nejakej nižšej technickej úrovni zúčastniť sa ako pozorovatelia, ale zatiaľ môžem povedať, že koalícia ochotných v podstate nič nedosiahla,“ podotkol šéf slovenskej diplomacie s tým, že aj keď zúčastnené krajiny hovoria o možnosti vyslania svojich vojakov na Ukrajinu, poukazujú tiež na prekážky takéhoto rozhodnutia. Ako príklad Blanár spomenul Britániu, kde premiér Keir Starmer zdôrazňoval, že vyslanie by si vyžadovalo schválenie parlamentom.
„Ak má dôjsť na Ukrajine k mieru, tak musí dôjsť ku kompromisu, s ktorým bude súhlasiť Ruská federácia aj Ukrajina. A Ruská federácia jasne zadefinovala, že vojská (krajín) Európskej únie, ktoré sú aj členmi Severoatlantickej aliancie, sú pre nich neprijateľné,“ doplnil Blanár a vyzval na hľadanie iného riešenia.
SR odmieta brzdenie integrácie krajín západného Balkánu do EÚ
Blanár podotkol, že niektorým štátom na západnom Balkáne bola vidina členstva v EÚ sľúbená už pred 20 rokmi. Naposledy do Únie vstúpilo Chorvátsko v roku 2013, odvtedy nebola prijatá žiadna ďalšia krajina.
„Vidíme možnosť, aby sa aspoň jedna krajina západného Balkánu po tak dlhom čase stala členskou krajinou Európskej únie,“ vyhlásil Blanár s tým, že tento pozitívny signál je potrebné krajinám a ich občanom vyslať. V opačnom prípade bude podľa neho pokračovať ich frustrácia a čoraz väčší skepticizmus v otázke možného členstva v EÚ.
Čierna Hora je na tom spomedzi zvyšných štátov podľa Blanára najlepšie. Považuje za veľmi pravdepodobné, že do EÚ vstúpi v roku 2028. To je cieľ, ktorý si Čierna Hora sama vytýčila a dosiaľ predbežne uzavrela 13 zo všetkých 33 prístupových kapitol.
Blanár poznamenal, že SR je silným zástancom integrácie krajín západného Balkánu do EÚ a v regióne je prítomná. V tejto súvislosti pripomenul, že SR sa podieľa na misiách EUFOR v Bosne a Hercegovine a KFOR v Kosove. „Toto je jasný dôkaz toho, že máme veľký záujem, aby tieto krajiny čím skôr sa dostali do Európskej únie a všetky tie nahromadené problémy, ktoré z histórie sú tu, sa riešili za stolom mierovo v rámci EÚ,“ uzavrel.
