BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR začali štvrtkové rokovanie novelou Trestného zákona, ktorá prešla v stredu (10. 12.) do druhého čítania. Rokujú o nej v skrátenom legislatívnom konaní. Rozprava v druhom čítaní je obmedzená na 12 hodín. Z rokovania výborov pribudli do návrhu novely viaceré pozmeňujúce návrhy. Má sa nimi napríklad rozšíriť skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež zaviesť trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Rieši aj úpravu inštitútu spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov.
Pôvodný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti hovorí o tom, že páchatelia drobných krádeží majú byť potrestaní odňatím slobody až na dva roky po tom, ako trikrát po sebe za jeden rok spáchajú obdobný priestupok proti majetku. Novelu prerokoval vo štvrtok parlamentný ústavnoprávny výbor. Schválil pozmeňujúce návrhy. Po novom by malo byť marením volebnej kampane aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách alebo kandidátoch 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania. Musí ísť však o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“.
archívne video
V odôvodnení sa píše aj o tom, že slobodná politická súťaž bola ovplyvňovaná zo zahraničia v prípade parlamentných volieb z roku 2023. Cudzou mocou sa podľa návrhu rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“. Odňatím slobody až na jeden rok by sa tiež po novom mohol potrestať ten, kto „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ poruší zákaz činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, hnutí, koalícií alebo kandidátov počas volebnej kampane.
Ďalší návrh
Ďalším návrhom sa zavádza trest odňatia slobody až na pol roka pri verejnom popieraní alebo spochybňovaní mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.
Cez novelu by sa mal upraviť aj Trestný poriadok. V ďalšom pozmeňujúcom návrhu sa píše, že úprava inštitútu kajúcnika sa zneužíva napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné. „Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti,“ píše sa v odôvodnení. Navrhuje sa preto bližšie špecifikovať „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a vyslovene sa prikazuje súdu „vyrovnať sa v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.
PS považuje návrh na nový trestný čin za protiústavný nezmysel
Opozičné hnutie PS považuje návrh na zavedenie nového trestného činu popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne za protiústavný nezmysel. Uviedol to líder PS a poslanec Národnej rady (NR) SR Michal Šimečka. Reagoval tak na pozmeňujúce návrhy k novele Trestného zákona, ktoré pribudli z rokovania parlamentných výborov.
„Smer chce zavrieť do basy mňa, prezidenta Pellegriniho a tisícky ďalších ľudí - najmä Maďarov žijúcich na Slovensku. Do parlamentu predložili ako prílepok nový trestný čin popieranie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne. V skratke, za účelovo prekrútenú zmienku o Benešových dekrétoch nám chcú dávať šesť mesiacov basy,“ skonštatoval. Návrh označil za protiústavný nezmysel. „Smer sa tak snaží iba odpútať pozornosť od vlastných škandálov a padajúcich preferencií,“ podotkol. Hovoril o diktátorských útokoch.
Rozhodujú o konci Ferenčáka na čele výboru, hlasovanie je tajné
Poslanci parlamentu vo štvrtok dopoludnia hlasujú o návrhu na odvolanie Jána Ferenčáka (Hlas-SD) z funkcie predsedu Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti. Hlasovanie je tajné. Návrh na odvolanie Ferenčáka podali poslanci za Hlas-SD. Na poste ho chcú nahradiť Petrom Kmecom (Hlas-SD). „Vzhľadom na to, že poslanec Kmec si začal uplatňovať mandát poslanca NR SR, navrhujeme odvolanie poslanca Ferenčáka z funkcie predsedu výboru pre európske záležitosti, keďže poslanec Kmec má dlhoročné skúsenosti, roky odbornej praxe, veľmi dobré kontakty a dobré meno v diplomatickej oblasti,“ odôvodňovali.
Ferenčák komunikáciu Hlasu o jeho odvolaní kritizoval. Svoje odvolávanie vníma ako skúšku politickej kultúry. Myslí si, že hlasovaním sa rozhodne, či sa na posty v parlamente bude pozerať cez prácu alebo stranícke dohody. Namietal, že návrh nie je dostatočne odôvodnený a nebol prediskutovaný. Ešte pred začiatkom schôdze avizoval, že pokiaľ sa návrh na jeho odvolanie neodhlasuje, nebude sa pri hlasovaniach prezentovať. Zopakoval, že v prípade, ak dôjde k jeho odvolaniu, odíde z poslaneckého klubu Hlasu-SD, no v strane zostane.
NRSR nevzala na vedomie správu o plnení rozpočtovej zodpovednosti za rok 2024
Hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie udržateľných verejných financií, nebol v roku 2024 dosiahnutý. Zhodnotila to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti za rok 2024, ktorú Národná rada (NR) SR vo štvrtok odmietla vziať na vedomie. Správu podporilo len 60 poslancov z prítomných 138, pričom proti bolo 38 a zdržalo sa 40. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v scenári nezmenených politík dosiahol v minulom roku 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená, že verejné financie sa nachádzajú v pásme stredného rizika. Po prijatí viacerých opatrení zo strany vlády a parlamentu došlo v porovnaní s rokom 2023 k viditeľnému pokroku a ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa medziročne zlepšil o 2,1 percentuálneho bodu.
Zohľadnenie strednodobého vývoja verejných financií očakávaného RRZ, ako aj opatrení, ktoré boli prijaté v priebehu roka 2025, by zhoršilo dlhodobú udržateľnosť o 0,5 % HDP oproti odhadovanému stavu na konci roka 2024. Ide o schválenú valorizáciu miezd v školstve, navýšenie financovania fondu na podporu športu alebo novely zákonov o štátnej službe a službách zamestnanosti. Rozpočtová rada taktiež predpokladá zvýšené tempo valorizácie miezd zamestnancov verejnej správy v poslednom roku volebného obdobia.
Vzhľadom na pretrvávajúci zlý stav verejných financií by vláda podľa RRZ mala čo najskôr predstaviť ďalšie ambiciózne a trvalé opatrenia vedúce k zlepšovaniu udržateľnosti verejných financií. „Deklarovaným cieľom vlády je zníženie deficitu do volieb na 3,5 % HDP. To by si vyžiadalo opatrenia v hodnote 2,9 miliardy eur, respektíve 2 % HDP. Ak by doterajšie konsolidačné balíčky boli realizované v plnej miere ako trvalé a nezavádzali by sa nové opatrenia zvyšujúce výdavky bez kompenzácie, rozpočtové ciele by do roku 2027 mohli byť takmer splnené,“ upozornila rada. Na zastavenie rastu dlhu by to však podľa RRZ ešte nepostačovalo, keďže preto sú nutné deficity maximálne na úrovni 2,5 % HDP.
Súčasný spôsob aplikácie ústavného zákona vládami a tiež parlamentom podľa RRZ nezabezpečil dostatočnú ochranu dlhodobej udržateľnosti, najmä z dôvodu absencie efektívnych výdavkových limitov a čisto formálneho prístupu k plneniu sankcií dlhovej brzdy. Napríklad vládou navrhované opatrenia na zníženie dlhu verejných financií predložené do parlamentu neboli podľa RRZ dostatočné a zmrazenie platov členov vlády bolo iba formálne, keďže si vláda zvýšila paušálne náhrady.
