BRATISLAVA - Mal to byť ďalší z príjmov do štátnej kasy, ktorý má krajinu uchrániť od ekonomického kolapsu, no podnikateľov a firmy ešte viac demotivoval, a tak začali špekulovať. Reč je o transakčnej dani, s ktorou na jar vyrukovalo ministerstvo financií Ladislava Kamenického (Smer-SSD). Kým sa vláda spoliehala aspoň na sumu vyše 500 miliónov eur, z tejto predstavy bude možno polovica.
Analýzu vplyvu transakčnej dane na štátny rozpočet, ktorý prechádza konsolidáciou, zverejnila v tlačovej správe spoločnosť Grant Thornton. Zlyhanie je o to väčšie, že štát už dokonca znížil svoje očakávania v prípade zisku na transakčnej dani, no ani tie sa nenaplnili. Štát totiž pôvodne rátal so sumou na transakčnej dani vo výške 575 miliónov eur. V júli však zistil, že je to nereálne, skorigoval odhad na 420 miliónov. Ani tu však čísla zrejme nedopadnú na reálnu pôdu. Štatistika po štyroch mesiacoch ukazuje na výber za rok 2025 na úrovni iba 378 miliónov eur.
"Transakčná daň je nastavená tak, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní kvôli presunu do hotovosti. Štát na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH," hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Transakčná daň len povzbudila šedú ekonomiku
Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý spadá pod finančný rezort, už znížil očakávania štátu. Príjmy z daní a odvodov budú tento rok nižšie o 452 miliónov eur a v porovnaní so schváleným rozpočtom by mal byť výpadok tento rok až 933 miliónov eur. "Od zverejnenia detailov k nastaveniu chystanej transakčnej dani bolo jasné, že očakávaný výber je nereálny. Tým však nanešťastie škody nekončia. Nastavenie transakčnej dane podporuje nárast šedej ekonomiky zvýhodňovaním hotovostných operácií, z ktorých štát často na dani nevyberie ani cent. Navyše má Slovensko druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ a príliš vysokú daň z príjmov pre veľké firmy. Tento mix od začiatku roka veľmi ťažko dolieha na slovenskú ekonomiku, ktorá výrazne spomaľuje," dodala Hallová.
Transakčná daň je podľa Grant Thornton anomália, v EÚ ju praktizuje len Maďarsko, aj to v odlišnom nastavení. "Najväčším problémom transakčnej dane je okrem jej neštandardnosti v daňovom mixe rozdiel v daňovom zaťažení hotovostných a bezhotovostných operácií," tvrdí spoločnosť.
Čo by mal robiť štát?
"Štát by sa mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane a nie sa im vyhýbať. Súčasné nastavenie daňového systému na Slovensku však funguje presne opačne. Obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a tiež enormne zaťažuje cenu práce, a to tlačí firmy do výraznej optimalizácie, pri ktorej štát prichádza o dane," poradila vláde Hallová.
