12 °C
BRATISLAVA – Revízia plánu obnovy si vypýtala svoju daň, niektoré rezorty v dôsledku zmien v prerozdelení európskych peňazí o balík financií, pôvodne určený na plnenie ich plánov, prišli. Najviac sa revízia dotkla ministerstva životného prostredia, ktoré má takto prísť o 369 miliónov eur.
archívne video
Na to, že rezort životného prostredia má prísť po revízii Plánu obnovy o 369 miliónov eur upozornila na sociálnej sieti organizácia My sme les. „Tomáš Taraba sa rád prezentuje ako odborník, technokrat a zdôrazňuje, ako sa jeho ministerstvu darí. Lenže tieto reči sú len čistou fikciou, respektíve Tarabovými zbožnými prianiami,“ obuli sa do šéfa environrezortu.
Skutočnosť je podľa nich taká, že 15. januára 2025 bola schválená revízia Plánu obnovy a rezort životného prostredia vďaka nej príde o 369 miliónov eur. „Niektoré rezorty pritom síce tiež presunuli peniaze do iných rezortov, ale suverénne najväčšiu stratu zaznamenáva MŽP. Pritom peniaze by sa v rezorte naozaj akútne zišli: možno by potom nebolo treba rušiť výkupy pozemkov v národných parkoch atď.,“ uviedli.
Ako tvrdia, najzarážajúcejšie z toho celého je to, na aké opatrenia sa tieto peniaze presunuli. "Až 50 miliónov eur pôjde Štátnym lesom na vysádzanie stromčekov! Takže - za peniaze, ktoré budú v ochrane prírody bolestne chýbať, sa budú preplácať náklady na zalesňovanie firme, ktorá má zalesňovanie po svojich vlastných ťažbách (na ktorých pekne zarába) prikázané zákonom. Pekne vymyslená dotácia... Už ani nehovoriac o tom, že sa takto budú s najväčšou pravdepodobnosťou preplácať aj aktivity pre prírodu vyslovene škodlivé: vysádzanie nepôvodných porastov v národných parkoch na mieste, kde by mal byť úplne iný les,“ pokračujú v kritike a ministrovi Tomášovi Tarabovi v závere ironicky zagratulovali k „ukážkovému zastávaniu záujmov ochrany prírody.“
Niektoré ciele a míľniky nevieme splniť
Slovensko bolo nútené predložiť Európskej komisii návrh revízie plánu obnovy a odolnosti, keďže niektoré pôvodné míľniky a ciele nie je možné splniť v určenom čase a rozsahu. Návrh predložil podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca (Hlas-SD). V polovici januára ho schválila vláda. "V súčasnosti nám zostáva 1,5 roka implementácie POO a považujeme za zodpovedné, aby sme realisticky pristúpili k aktualizácii míľnikov a cieľov, pri ktorých predpokladáme problém s ich plnením do 31. augusta 2026," argumentoval.
Prízvukoval, že keďže piata žiadosť o platbu obsahovala aj opatrenie zamerané na výkup pozemkov v národných parkoch, ktoré objektívne nebolo možné zrealizovať v stanovenom čase a rozsahu, návrh revízie museli predložiť Komisii čo najskôr.
Medzi nerealizovateľné opatrenia patrí Počet registrovaných a štandardizovaných psychodiagnostických metód, ktorého vykonávateľom je Ministerstvo zdravotníctva SR. Taktiež Centralizovaný systém súdneho riadenia v rámci Ministerstva spravodlivosti SR a Počet zmlúv s osobami ohrozenými energetickou chudobou na obnovu ich domov na Ministerstve životného prostredia SR.
"Uvoľnená finančná alokácia z týchto opatrení bude použitá na navýšenie cieľov už existujúcich opatrení alebo na realizáciu nových opatrení, ktoré budú spĺňať všetky kritériá," ozrejmil predkladateľ s tým, že uvoľnená alokácia týchto troch opatrení je vo výške asi 20,25 milióna eur.
V ďalšej kategórii je päť opatrení, pri ktorých je potrebné znížiť ambíciu, keďže predstavujú najvyššie riziko nesplnenia do takej miery, ako uvádza ich cieľ. "Predbežná dohoda s EK nám dáva možnosť presunúť zvyšnú časť alokácie na existujúce opatrenia s vyššou absorpčnou kapacitou alebo na nové opatrenia," dodal predkladateľ. Revíziou rizikových opatrení v týchto dvoch kategóriách sa tak uvoľní na alternatívne opatrenia asi 413 miliónov eur.
Navýšenie existujúcich opatrení (scale-up) sa bude týkať napríklad opatrení, akými sú Obnova verejných budov, Zvyšovanie kapacít materských škôl či Nová sieť nemocníc. Celkovo ich je deväť. Medzi nové opatrenia patrí Nová vlaková jednotka, Podpora lesov odolných voči klimatickej zmene či Integrované bezpečnostné centrá.
