BRATISLAVA – Pred rokom sa je život zmenil od základov. V deň, keď jej zomrela mama, priviedla na svet v ružinovskej nemocnici svoju vytúženú dcéru. O pár hodín však sama bojovala v pôrodnici o svoj život. Keby neprišlo k okamžitého zásahu lekára Vladimíra Ferianca a jeho tímu, jej malinká dcéra by prišla o milovanú mamu a stala sa polosirotou. Práve preto sa mamička Renáta Hall rozhodla, že sa lekárovi za svoj život odvďačí. Pre lekára a nemocnicu organizuje zbierku na kúpu unikátnych prístrojov pre špeciálne vnútromaternicové operácie, keď žena pod srdcom ešte nosí svoje dieťa. Prístroj dokáže zachrániť stovky životov tehotných žien. Čo sa v ten deň stalo a k akej dráme mohlo prísť? Rozprávali sme sa s organizátorkou zbierky Renátou Hall.
Spomeniete si na moment, keď ste na svet priviedli Elišku a čo sa dialo v nasledujúcich hodinách?
- Mala som cisársky rez, ktorý bol síce neplánovaný, ale prebehol v poriadku. Môj muž odišiel šťastný domov a mňa odviezli na popôrodné oddelenie. Keď ma prišli skontrolovať sestričky po dvoch hodinách po pôrode na izbu, tak sa zistilo, že mám masívne vnútorné krvácanie spôsobené tým, že sa mi nezavinula maternica. Už som mala plné brucho krvi.
Okamžite zakročili odborníci a váš život visel na vlásku.
- Museli mi žiaľ zobrať maternicu, tá už bola úplne zničená. Podviazali mi veľké prívodové cievy, aby zastavili krvácanie. Stratila som veľmi veľa krvi a v najbližších dňoch som musela dostať 10 transfúzií a dve krvné plazmy, lebo krvácaním som mala narušenú hemostázu. Moje telo nebolo už schopné tvoriť si hemoglobín. To sa zmenilo asi po šiestich dňoch, počas ktorých som zažívala veľa neistoty. Bála som sa, či náhodou ešte niekde nekrvácam, keď som sa tak dlho nevedela znova „naštartovať“ a nebudem musieť podstúpiť ďalšiu operáciu. Dcéru som nemala pri sebe. Nevedela som sa postarať ani sama o seba, len som ju každý deň na chvíľu videla.
Mali ste počas tehotenstva nejaké komplikácie, ktoré by naznačovali možné problémy pri pôrode?
- Môj lekár mi povedal, že vzhľadom na vyšší vek som pre neho bola celý čas riziková pacientka. Navyše to bolo pre mňa aj psychicky veľmi ťažké obdobie, keďže mi v tom čase zomierala mama na rakovinu. Takže som sa zároveň pripravovala na príchod jednej milovanej osoby a odchod druhej. Mama mala pohreb v deň, keď sa Eliška narodila. Ale fyzicky to vyzeralo, že tehotenstvo zvládam dobre. Asi týždeň pred plánovaným termínom pôrodu sa u mňa rozvinula preeklamsia. Tá spôsobuje zúženie ciev u matky, čo ohrozuje jej život, ale aj život dieťaťa. Tak som šla na rizikové oddelenie namiesto cesty na mamin pohreb. Deň po príchode do nemocnice mi odtiekla plodová voda. Jediný problém sa zdalo byť, že som sa po jej odtečení vôbec neotvárala, a tak lekári rozhodli o spomínanom neplánovanom cisárskom reze.
Uvedomovali ste si, čo sa dialo?
- Nie, vôbec mi to nedochádzalo. Neskôr som sa dozvedela, že toto je obranná reakcia tela, ktorá sa volá disociácia. Telo nás vo vysoko ohrozujúcej situácii chráni tým, že nevnímame bolesť ani strach, aby sme mali dostatok energie na to, sa z tejto situácie dostať. Tento stav mi pretrvával mesiace po pôrode a to i napriek tomu, že docent Ferianec mi hneď po operácii povedal, čo sa so mnou stalo. Telo ale potrebovalo energiu na iné veci ako na to, sa vysporiadavať s tým, že som takmer zomrela.
Ste v kontakte s docentom Feriancom, ktorý vám zachránil život?
- Áno, on je môj ošetrujúci gynekológ. Keď som k nemu prišla na kontrolu po šestonedelí, tak som mu povedala, že sa mu chcem nejako odvďačiť. Že som videla, v akých ťažkých podmienkach pracuje on i jeho kolegyne a kolegovia, a pri tom nám chránia to najcennejšie, čo máme – teda život. Povedal mi, že s jeho tímom sú na Slovensku priekopníkmi špecifického odvetvia medicíny – takzvanej fetálnej. Ide o to, že vedia riešiť závažné problémy ešte nenarodeného plodu priamo v tele matky – ako napríklad chudokrvnosť alebo vývinové poruchy močového traktu a hrudníka. Týmito zásahmi pomáhajú predísť u detí ťažkej invalidite alebo dokonca smrti. Pomohli tak už desiatkam detí na Slovensku.
Rozhodli ste sa iniciovať zbierku na kúpu nových prístrojov, ktoré môžu zachrániť životy ešte nenarodených detí, respektíve výrazne zvýšiť kvalitu ich života. Podarilo sa už kúpiť nejaký prístroj? O aký ide?
- Nemocnica už objednala operačný fetoskop a čoskoro objedná aj laserový generátor. Ak sa vyzbiera viac peňazí, tak budú zdroje aj na vybavenie na rádiofrekvenčnú abláciu a na špecializovaný medicínsky materiál potrebný na realizáciu vnútromaternicových výkonov v rámci prenatálnej diagnostiky a fetálnej terapie (ihly, stenty, prípadne optické laserové vlákna a pod.).
Zatiaľ sa vyzbieralo 56 tisíc a chýba 44 tisíc eur. Ako vedia tieto prístroje pomôcť ešte nenarodenému dieťaťu?
- Uvedené prístroje umožnia rozšíriť spektrum operácii na nenarodenom plode o zložitejšie vnútromaternicové operácie, ktoré pomôžu riešiť napr. niektoré rázštepy neurálnej trubice/chrbtice, diafragmatické hernie (bráničné prietrže), syndróm amniálnych pruhov, ktorý môže viesť k nevyvinutiu končatín, respektíve k ich amputácii alebo k smrti plodu, či patologické situácie vznikajúce u viacplodových gravidít, keď jeden z plodov prežíva na úkor iných, resp. si plody navzájom bránia v zdravom vývine.
Čo unikátne robí so svojimi kolegami?
- Ako som zistila, tak doc. Ferianec a jeho kolegyne a kolegovia v Ružinovskej nemocnici už dnes pracujú v oblasti fetálnej medicíny na svetovej úrovni. Viaceré ich diagnostické a liečebné metódy a techniky sú originálne, publikované a citované v špičkovej medzinárodnej vedeckej literatúre. Niektoré práce doc. Ferianca a jeho tímu sa dostali dokonca do Amerických medicínskych usmernení. Inými slovami je jeho práca vnímaná ako unikátna aj v jednom z najvyspelejších zdravotníckych systémov na svete.
Sú tieto prístroje, na ktoré je zbierka dostupné a bežné v iných krajinách?
- Ak by sa vyzbierali peniaze na dodatočné vybavenie, tak by mali prístroje, ktoré nie sú bežné ani vo všetkých vyspelých štátoch sveta. Dostali by sa takto medzi svetovú špičku a vedeli by pomôcť širšej skupine budúcich mamičiek nielen z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Inak pán docent mi spomínal, že od začiatku zbierky sa mu už ozývajú budúce mamičky z rôznych kútov Slovenska, aby im pomohol, tam kde na to ich gynekológ nestačí.
Nie je čudné, že mamička, ktorej lekár zachránil život, robí zbierku na kúpu prístrojov do nemocnice?
- Pri organizácii tejto zbierky som sa dozvedela, že aj v iných krajinách ako USA alebo Anglicko sa pacienti a iní darcovia skladajú na špičkové zariadenia. Tak prečo to neskúsiť aj na Slovensku. To čo mi ale príde čudné je, že (v decembri) ležíte na izbe s novorodencom, kde prefukujú okná, kde sú sestričky vyčerpané, lebo ich je málo a kde si lekári aj sestričky musia kupovať zo svojich peňazí pracovné oblečenie, či topánky. V každom prípade pre mňa je najdôležitejšie, že môžem pomôcť, aby sa podarilo zachrániť tie najkrehkejšie ľudské životy a mohlo byť viac šťastných mamičiek a ich blízkych. A že môžem zdravotníkom ukázať, že si ich prácu naozaj vážime. V tejto zbierke to už ukázalo viac ako 3200 ľudí a verím, že ich bude ešte viac, keďže nám ešte ostáva 50 dní do jej konca.
