KODAŇ – Dlhodobý spor o Grónsko sa takmer zmenil na vojnový konflikt. Spojené štáty ešte v minulom roku vysielali správy plné provokácií. Dánsko vyzývali, aby sa vzdalo správy nad týmto ostrovom. Dokonca sa v Bielom dome objavil obrázok, kde bol celý ostrov prekrytý americkou vlajkou. Začiatkom tohto roka tu hrozil dokonca otvorený konflikt.
Grónsko je oficiálne autonómnou súčasťou dánskeho kráľovstva. Spojené štáty s tým ale majú už dlhší čas problém. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa obviňuje Dánsko, že už nie je schopné poskytnúť dostatočnú ochranu ostrova. Biely dom hovorí najmä o obchodných lodných trasách, kde má operovať čoraz viac ruských lodí. Washington preto navrhol, že Grónsko môže odkúpiť a následne zabezpečiť väčšiu mieru bezpečnosti v jeho vodách aj na pevnine. Dáni ale výslovne nesúhlasia.
Cvičenie NATO bez USA mala byť kamufláž
V januári 2026 sa dokonca schyľovalo k otvorenému konfliktu. USA dlhšie plánovali vylodiť sa na ostrove s vojakmi a to aj bez súhlasu druhých strán. Dánsko a jeho európski partneri Švédsko, Nórsko, Francúzsko, Veľká Británia a Nemecko sa pripravovali na vojenské cvičenie NATO "Arctic Endurance" neďaleko výsostných vôd ostrova. Oficiálne malo ísť o posilnenie severného krídla NATO.
Ako informuje televízia DR s odvolaním sa na nemenovaný zdroj dánskej armády, "v skutočnosti prebiehali prípravy na ozbrojenú inváziu amerických vojsk".
Výbušniny aj zásoby krvi
Dánska armáda prepravila na ostrov výbušniny, ktorými plánovali odpáliť pristávacie dráhy na letiskách v Nuuku a Kangerlussuaqu. Mali tak zamedziť Američanom všetky prístupové cesty zo vzduchu. Okrem toho poslali na ostrov aj zásoby krvi pre zranených. "V takejto situácii sme neboli od apríla 1940 (druhá svetová vojna), ale museli byť pripravení na každú situáciu," dodal nemenovaný zdroj z dánskej armády.
Dánsko sa rozhodlo konať po tom, ako USA dňa 3. januára prekvapivo zaútočilo na Venezuelu. Médiám v Kodani sa podarilo získať operačný rozkaz ozbrojených síl z dňa 13. januára, kde sa písalo o nasadení vojsk. Do Grónska bolo vyslaných zhruba tisíc dánskych vojakov a loď vybavená protilietadlovými a protilodnými zbraňami. Vojaci boli vybavení ostrými nábojmi.
Významný vojenský analytik "ChrisO_wiki" na X informoval, že rozkaz pre vojakov znel, aby "čo najrýchlejšie uplatnili svoje schopnosti na implementovanie obranného plánu Grónska", čo viedlo k narýchlo zorganizovanému nasadeniu síl v rámci plánovaného cvičenia Arctic Endurance.
Vyhlásenie v Davose všetko zmenilo
Všetko to prerušil až samotný prezident USA Donald Trump, keď dňa 21. januára na Ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose vyhlásil, že "USA nemajú v úmysle použiť vojenskú silu".
V Grónsku je trvalo nasadených do 300 dánskych vojakov. Francúzi boli v čase napätia pripravení vyslať na ostrov ďalšie stovky svojich mužov. Na základe spoločnej dohody z 50. rokov minulého storočia majú USA na ostrove zriadenú vojenskú a vesmírnu základňu Pituffik. Fakticky tak nemôžu byť od Grónska úplne odrezaní.
Hoci si politici v Kodani veľmi dobre uvedomovali, že Dánsko v priamom vojenskom konflikte Spojené štáty neporazí, museli sa pripraviť na možnú vojnu. Nasadenie vojsk, by navyše zvýšilo politickú dôležitosť ostrova a Trump by čelil nevôli mnohých amerických voličov za spustenie ďalšieho konfliktu.
