MOSKVA - Aj keby na Ukrajine raz utíchli zbrane, neznamená to návrat pokoja. Podľa bezpečnostných analytikov hrozí, že sa Rusko po skončení vojny nezmení na porazenú krajinu, ale na štát, pre ktorý je agresia prirodzeným spôsobom fungovania. Európa má podľa expertov posledné okno, kedy môže konať.
Vojna ako slepá ulička s obrovskými stratami
Ruská invázia na Ukrajinu sa po rokoch bojov premenila na vyčerpávajúci konflikt bez jasného vojenského zisku. Analýza portálu UNITED24 Media upozorňuje, že len počas roku 2025 stratilo Rusko približne 480-tisíc vojakov zabitých alebo zranených, pričom za túto cenu získalo menej než jedno percento nového územia. Letná ofenzíva Moskvy z toho istého roku bola podľa Edwarda Carra z týždenníka The Economist strategickým fiaskom.
Kolos, ktorý stojí na hlinených nohách
UNITED24 Media opisuje súčasné Rusko ako mocnosť, ktorá síce denne posiela na front tisíce mužov, no jej vojenské aj politické ambície sa postupne rozpadajú. Skutočné riziko však podľa expertov nespočíva len v samotnej vojne. Aj prípadná porážka totiž nemusí znamenať koniec hrozby.
Vojna ako nový normál
Odborník na medzinárodnú bezpečnosť Razumkovovo centrum, Oleksij Melnyk, varuje, že konflikt sa stal základným pilierom fungovania ruského režimu. „Vojna už nie je výnimkou, ale pracovnou metódou. Je to filozofia, na ktorej stojí udržiavanie moci,“ uvádza Melnyk. Podľa neho sa Rusko nedokáže jednoducho vrátiť k mierovému fungovaniu, pretože by to spustilo vážny ekonomický otras.
Ekonomika úplne podriadená frontu
Ruské hospodárstvo je dnes nastavené takmer výlučne na potreby vojny. Ak by sa boje zastavili, státisíce vojakov by sa vrátili do civilného života bez perspektívy práce či integrácie. To by mohlo viesť buď k vnútornej nestabilite, alebo k potrebe vytvárať nové konflikty, ktoré by prekryli domáce problémy.
Európa si nemôže dovoliť čakať
Ukrajinskí politickí predstavitelia preto upozorňujú, že pasivita Európy je nebezpečná. Riaditeľ Inštitútu svetovej politiky Jevhen Mahda otvorene hovorí, že voči Rusku nebude fungovať jemná diplomacia. Podľa neho nepríde klasická mierová zmluva, ale len dočasné prímerie, ktoré obe strany využijú na prípravu ďalšej fázy konfliktu, uviedol podľa Aktuálne.cz.
Kritika pomalého Západu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v tejto súvislosti opakovane poukazuje na rozdielny prístup Spojených štátov a Európy. Zatiaľ čo Washington dokáže konať razantne, napríklad pri zadržiavaní ruských tankerov s ropou, Európa podľa neho stále váha.
Melnyk to zhrnul otázkou: „Bude Vladimir Putin čakať do roku 2030, kým mu Európa oznámi, že je konečne pripravená brániť sa?“
Ukrajina ako nárazník Európy
Hoci Spojené štáty vo svojej novej obrannej stratégii začínajú vnímať Rusko skôr ako zvládnuteľnú hrozbu, situácia na východnom krídle NATO sa nemení. Ťarcha obrany tak naďalej zostáva na Ukrajine.
Mahda označuje Ukrajinu za posledného rytiera Európy. Napriek obmedzeným zdrojom podľa neho chráni zvyšok kontinentu tým najcennejším – životmi vlastných občanov. Melnyk dodáva, že ukrajinská armáda je dnes jediná v Európe, ktorá má reálne bojové skúsenosti s ruským spôsobom vedenia vojny.
Problém nie je len Putin
Podľa expertov sa mnohé západné vlády obávajú úplnej porážky Ruska zo strachu pred chaosom a rozpadom krajiny. Melnyk však upozorňuje, že jadrom problému nie je len osoba Vladimira Putina, ale celý ruský bezpečnostný model založený na agresii, expanzii a vytváraní nárazníkových zón.
„Pokiaľ Rusko zostane v súčasnej podobe, bude trvalou hrozbou,“ tvrdí Melnyk. Niektoré ukrajinské hlasy preto hovoria o potrebe odstránenia samotnej imperiálnej podstaty ruského štátu.
Cesta k mieru bude dlhá a podmienená silou
Hoci sa môže zdať, že Rusko na bojisku prehráva, cesta k trvalému mieru v Európe bude podľa analytikov dlhá a náročná. Bude si vyžadovať nielen silnú ukrajinskú armádu, ale aj jednotnú európsku obranu a dôsledné trestanie vojnových zločinov, aby sa agresia už nikdy nestala prijateľnou voľbou.
