DHÁKA/MOSKVA - Novinári z agentúry AP odhalili, že bangladéšskych robotníkov vylákali do Ruska pod falošným prísľubom civilnej práce, no napokon skončili v chaose bojov na Ukrajine. Mnohí boli vystavení vyhrážkam násilím, väzením alebo smrťou. Príkladom je aj robotník z Lakšmípuru, ktorý vycestoval do Ruska, kde mal pracovať ako údržbár. Všetko bolo ale inak.
Agentúra AP hovorila s tromi Bangladéšanmi, ktorí utiekli z ruskej armády. Medzi nimi bol aj Maksudar Rahmán, ktorý povedal, že ich po príchode do Moskvy spoločne so skupinou ďalších bangladéšskych pracovníkov vyzvali, aby podpísali ruské dokumenty, z ktorých sa vykĺbali vojenské zmluvy. Odviezli ich do vojenského tábora, kde podstúpili výcvik v technikách boja s dronmi, postupoch lekárskej evakuácie a základných bojových schopnostiach s použitím ťažkých zbraní.
Rahmán protestoval a sťažoval sa, že to nie je práca, na ktorej sa dohodol. Ruský veliteľ mu prostredníctvom prekladača v telefóne dal strohú odpoveď: "Váš agent vás sem poslal. My sme vás kúpili."
Všetci traja Bangladéšania podali desivé svedectvo o tom, ako boli proti svojej vôli nútení k úlohám na fronte, vrátane postupu pred ruskými silami, prepravy zásob, evakuácie zranených vojakov a vyzdvihovania mŕtvych. Rodiny ďalších troch nezvestných bangladéšskych mužov uviedli, že im ich blízki oznámili podobné zážitky.
Podarilo sa mu utiecť
Rahmán uviedol, že pracovníkom z jeho skupiny hrozilo desaťročné väzenie a boli bití. "Kričali, že prečo nepracujeme a len nariekame, potom začali do nás kopať," povedal Rahmán, ktorý po siedmich mesiacoch utiekol a vrátil sa domov.
Výpovede oklamaných bangladéšskych robotníkov potvrdzujú dokumenty, vrátane cestovných dokladov, ruských vojenských zmlúv, lekárskych a policajných správ a fotografií, rovnako ako udelené víza či zranenia, ktoré utrpeli počas bojov a ďalšie dôkazy o ich účasti vo vojne.
Koľko Bangladéšanov bolo podvodne vylákaných do bojov nie je jasné. Bangladéšania uviedli, že v ruských silách na Ukrajine videli stovky svojich krajanov. Oficiálni činitelia a aktivisti uvádzajú, že sa Rusko rovnakým spôsobom zameralo aj na mužov z ďalších krajín Ázie a Afriky, vrátane Indie a Nepálu.
Takmer všetky rodiny, ktoré žijú v okrese Lakšmípur v juhovýchodnej časti Bangladéša, majú aspoň jedného člena, ktorý pracuje v zahraničí. To je v tejto oblasti, kde panuje chudoba a nedostatok pracovných miest, životnou nevyhnutnosťou.
Otcovia sa vydávajú na dlhoročné cesty za prácou v zahraničí a domov sa vracajú len na krátke návštevy, ktoré trvajú len tak dlho, aby počali ďalšie dieťa, ktoré pravdepodobne znova neuvidia po celé roky. Synovia a dcéry živia celé rodiny príjmami zarobenými v zahraničí.
Mal upratovať vo vojenskom tábore, poslali ho na front
V roku 2024 sa Rahmán vrátil do Lakšmípuru z Malajzie, kde mu vypršala pracovná zmluva, a hľadal nové zamestnanie. Našiel inzerát personálnej agentúry, ktorá ponúkala možnosť práce ako upratovač vo vojenskom tábore v Rusku. Sľubovala plat 1000 až 1500 dolárov (mesačne a možnosť trvalého pobytu).
Rahmán si vzal pôžičku, aby mohol zaplatiť sprostredkovateľovi poplatok vo výške 1,2 milióna bangladéšskych taka, čo je asi 9800 dolárov. Do Moskvy dorazil v decembri 2024. Rahmán a dvaja ďalší boli následne poslaní na front a dostali rozkaz kopať jamy vo vnútri bunkra.
"Rusi vzali skupinu asi piatich Bangladéšanov. Poslali nás dopredu a sami zostali vzadu," povedal. Muži zostali v deravom bunkri v daždi, zatiaľ čo o niekoľko kilometrov ďalej padali bomby. Nad hlavami im lietali rakety. Jeden človek roznášal jedlo. "Vzápätí ho jeden z dronov zastrelil a spadol priamo na zem. Proste na jeho miesto poslali iného," povedal Rahmán.
Elektrikár nosil zásoby a zbieral mŕtvych
Niektorých Bangladéšanov nalákali do armády prázdnymi sľubmi, že budú na pozícii ďaleko od frontovej línie. Mohan Miadží pôvodne prišiel do Ruska, aby pracoval ako elektrikár v továrni na spracovanie plynu na Ďalekom východe. Tam mu ale nevyhovovali drsné pracovné podmienky a neustála zima.
Pri hľadaní zamestnania na internete Miadžího kontaktoval náborár ruskej armády. Keď vyjadril neochotu zabíjať, náborář mu povedal, že vďaka profesii elektrikára je ideálnym kandidátom pre jednotku elektronického boja alebo dronov, ktorá sa nebude nachádzať v blízkosti bojov.
S vybavenými vojenskými dokladmi bol Miadží v januári 2025 odvezený do vojenského tábora v dobytom ukrajinskom meste Avdijivka. Veliteľovi tábora ukázal dokumenty popisujúce jeho pracovné skúsenosti a vysvetlil, že mu dali pokyn, aby požiadal o "elektroinštalačné práce".
"Veliteľ mi povedal: 'Nechali ťa podpísať zmluvu o vstupe do práporu. Tu nemôžeš robiť nič iné. Podviedli ťa'," povedal po návrate do svojej dediny. Miadží dodal, že musel pri prápore nosiť zásoby na front a zbierať mŕtve telá.
Násilie na vojakoch z vlastných radov
AP vypovedal, že ho vojaci bili lopatami, spútali ho a mučili v tesnej pivničnej cele, kam ho zavreli zakaždým, keď odmietol vykonať rozkaz alebo urobil malú chybu. Svoju úlohu pritom hrala aj jazyková bariéra: "Keď nám povedali, aby sme šli doprava, a my sme šli doľava, hrozne nás zbili," povedal Miadží.
Mnoho rodín v Lakšmípure starostlivo uchováva dokumenty svojich blízkych, ktorí sú teraz nezvestní, pretože veria, že jedného dňa, keď budú predložené správnej osobe, im tieto dokumenty možno otvoria cestu k ich návratu.
Medzi dokumenty sú fotografie ruských obchodných víz, vojenských zmlúv a vojenských identifikačných známok. Tieto dokumenty poslali domov nezvestní muži, ktorí naliehali na svojich príbuzných, aby podali sťažnosť náborovým agentom. V posledných správach títo manželia, synovia a otcovia príbuzným písali, že boli násilím odvezení na front na Ukrajine. Potom všetka komunikácia ustala.
Rodiny podali sťažnosť na políciu v Dháke a trikrát cestovali do hlavného mesta, aby vyvinuli tlak na vládu, aby vec vyšetrila.
Salma Akdarová nemá od svojho manžela správy od 26. marca minulého roku. Pri ich poslednom rozhovore jej 40-ročný Adžgar Husajn povedal, že ho predali ruskej armáde. Pár má dvoch synov vo veku sedem a 11 rokov.
Husajn odišiel v polovici decembra 2024, pretože veril, že bude pracovať v Rusku v práčovni. Dva týždne boli v pravidelnom kontakte. Potom svojej žene povedal, že ho odviezli do vojenského tábora, kde ich cvičili v zaobchádzaní so zbraňami a nosenia ťažkého nákladu až do 80 kilogramov.
Potom dva mesiace s rodinou nenadviazal žiadne spojenie. Následne sa len krátko ozval, aby vysvetlil, že sú nútení bojovať vo vojne. Ruskí velitelia "mu vraj povedali, že pokiaľ nepôjde, zadržia ho, prestanú mu dávať jedlo a zastrelia ho," povedala AP jeho manželka. Potom už Salma Akdarová dostala od manžela len poslednú hlasovú správu: "Prosím, modli sa za mňa."
