MOSKVA - Ruský vyjednávač Vladimir Medinskij otvorene varoval Západ aj Ukrajinu: ak sa pokúsia získať späť okupované územia, svet môže skončiť v nukleárnej apokalypse. Zároveň Moskva opäť žiada, aby svet uznal anektované oblasti ako ruské. Reakcie z Kyjeva sú rázne – a z Washingtonu zatiaľ opatrné.
„To bude koniec planéty.“ Medinskij šíri apokalyptické scenáre
„Po nejakom čase sa Ukrajina spolu s NATO pokúsi tie územia dobyť. To bude koniec planéty, bude to jadrová vojna,“ vyhlásil Vladimir Medinskij v rozhovore pre ruskú štátnu agentúru TASS.
Ako šéf ruskej vyjednávacej delegácie Medinskij tvrdí, že ak sa vojna na Ukrajine len „zastaví“ bez skutočného mieru, konflikt sa vráti s ešte ničivejšou silou. Jedinou zárukou mieru je podľa neho to, aby medzinárodné spoločenstvo uznalo okupované oblasti – Donbas, Cherson, Záporožie – ako ruské.
Karabach ako odstrašujúci príklad
Podľa Medinského hrozí, že z ukrajinských území, ktoré si Rusko nárokuje, sa stane „nikým neuznaný Karabach“, teda výbušný región večného konfliktu, ktorý roky rozdeľoval Arménsko a Azerbajdžan. „Rusko to nechce dopustiť,“ zdôraznil.
Preto Moskva údajne nežiada len prímerie, ale „plnohodnotný mier“, ktorý by garantoval nevratnosť ruských ziskov. Kyjev však túto možnosť zásadne odmieta.
Dve ponuky, desať podmienok, dvanásť požiadaviek
Posledné rokovania v Istanbule, vedené práve Medinským, nepriniesli prielom. Ukrajina síce už v marci súhlasila s jednostranným 30-dňovým prímerím, no Kremeľ návrh neprijal. Namiesto toho ruská delegácia v júni predložila vlastné memorandum, ktorého obsah len podčiarkol nerealistické požiadavky Moskvy:
Prvá možnosť: Ukrajina sa stiahne zo Záporožskej, Luhanskej, Chersonskej a Doneckej oblasti – napriek tomu, že ich Rusko plne nekontroluje a v septembri 2022 ich anektovalo na základe zmanipulovaných referend.
Druhá možnosť: Desať podmienok vrátane okamžitého konca mobilizácie na Ukrajine, zastavenia dodávok zbraní zo Západu a ukončenia poskytovania spravodajských informácií.
K tomu všetkému ešte Moskva pridala 12 „kľúčových parametrov“ mierovej dohody, ktoré zahŕňajú aj trvalú neutralitu Ukrajiny či obmedzenie jej ozbrojených síl.
Kyjev sa nevzdáva a obracia sa na Trumpa
Ukrajina reaguje tvrdo: žiadne diktovanie mierových podmienok z Kremľa neprichádza do úvahy. Prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko, že svojimi maximalistickými návrhmi zámerne predlžuje vojnu.
Obrátil sa preto na prezidenta USA Donalda Trumpa s výzvou na nové sankcie proti Rusku. Šéf Bieleho domu však ďalšie opatrenia zatiaľ odmieta, obávajúc sa, že by mohli ohroziť možné rokovania o prímerí a dlhodobom mieri.
Tlak rastie, kompromis v nedohľadne
Medinského rétorika s hrozbou jadrovej vojny signalizuje, že Kremeľ sa nechystá ustupovať – ani územne, ani politicky. Ukrajina však naďalej trvá na tom, že žiadny mier nemôže byť postavený na kapitulácii. A kým svet váha, ako sa postaviť k ruskému ultimátu, čas beží. S ním aj možnosť, že ďalšie rozhovory už nebudú len o prímerí – ale o tom, ako sa vyhnúť skutočnej katastrofe.
