BRATISLAVA - Emil Horváth ml. patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského herectva a diváci Dunaja ho vnímajú ako stálicu, ktorá dáva seriálu váhu aj autenticitu. Hoci vojnu osobne nezažil, atmosféra tých čias ho sprevádzala odmalička. A niektoré spomienky jeho rodiny sú také surové a živé, že z nich behá mráz po chrbte.
Emil Horváth vyrastal v prostredí, kde sa o minulosti hovorilo bez príkras. Ako hovorí, priamo v rodine mal človeka, ktorý zažil hrôzy aj obe svetové vojny. „Musím povedať, ja som sa narodil v roku 1945, teda po oslobodení, ale moji rodičia boli vtedy deti a mladí a predovšetkým žili rodičia mojich rodičov, ktorí to zažili. Maminkin otecko dokonca za 1. svetovej vojny bojoval a po konci vojny sa vrátil do Nitry a zažil tento slovenský štát. On bol tým, kto to prežil a musím povedať – odovzdal depešu, rozprával o tom,“ prezrádza herec bez servítky.
A práve starý otec bol ten, kto v ňom zanechal najhlbšiu stopu. Nie politickými frázami, ale reálnymi obrazmi života v Nitre, kde sa stretávali rôzne komunity, rodiny a ich príbehy. Horváth však pripúšťa, že školská realita bola úplne iná než tá skutočná. „My sme boli socialistické deti, kde nám tú históriu trošku prifarbovali na svoj obraz a potierali pravdu, či už sa týka povstania alebo slovenského štátu,“ hovorí bez obalu. O to väčší kontrast preňho vytvárali rodinné rozprávania. Z tohto obdobia pochádza aj silná spomienka jeho mamy – moment, ktorý si niesla celý život a o ktorý sa legendárny herec neváhal podeliť aj vo videu. Jeho slová vás nenechajú chladnými!
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
