Jozef Karika (1978) je jeden z najúspešnejších slovenských spisovateľov a momentálne sa venuje najmä prezentácii svojej knižnej novinky Na smrť II (Bez milosti), ktorú vydal Ikar.
Už v predpredaji bola vaša novinka Na smrť II (Bez milosti) najpredávanejšou slovenskou knihou na martinus.sk. Čo pre vás znamená úspech?
Najmä zadosťučinenie, autorské uspokojenie a pocit zdieľania príbehu s čitateľmi.
Úspech je určite aj motivujúci, veď od roku 2010 každý rok vydáte novú knihu. Ako sa to dá stihnúť? Predpokladám, že ako typický slovenský spisovateľ ním nie ste na plný úväzok...
Už takmer tretí rok som spisovateľ na plný úväzok, nemám iné zdroje príjmu a oproti predchádzajúcim zamestnaniam, ako napríklad hovorca mesta či vedúci marketingového oddelenia, zarábam podstatne viac. Téza, že na Slovensku sa nedá dobre uživiť písaním, je čistý mýtus. Poznám niekoľkých ďalších autorov, ktorí sa u nás živia výhradne písaním a majú nadpriemerné príjmy. Všetci majú niečo spoločné – dokážu vo svojom žánri a pre svojich čitateľov produkovať v relatívne rýchlom slede dostatočne oslovujúce knihy, majú na svojom konte minimálne šesť úspešných titulov a venujú sa aj marketingu a self-promo, čo sú dnes všade na svete prirodzené súčasti spisovateľskej práce.
Čo sa podľa vás ešte podieľa na úspechu knihy?
Pod úspech knihy sa nepodpisuje iba jej potenciál osloviť čitateľov a autorov postoj. Tretím podstatným faktorom je prístup vydavateľstva. Nielen marketingová, ale takpovediac aj morálna podpora knihy a autora. V Ikare nebolo už od začiatku našej spolupráce zriedkavé, že ma prekvapil telefonát priamo od vedenia. Nasledoval neraz aj hodinový rozhovor o knihe, príbehu, jeho zvratoch či kritických pasážach. Zakaždým veľmi presne vedeli, o čom hovoria. Taktiež spolupráca s marketingovým oddelením býva veľmi intenzívna, ani nehovoriac o redakčnej práci na texte. Toto sú dôležité veci, ktoré neraz rozhodujú o úspechu či neúspechu knihy.
Ešte niečo?
V dnešnej dobe je nevyhnutné byť v živom kontakte s komunitou svojich čitateľov. Najlepšie naživo aj cez sociálne siete. Ak poskytujete niečo zaujímavé, môžete tu zhromaždiť stovky, ba tisíce čitateľov. Keď ich potom v čase vydania novej knihy dokážete zmobilizovať, vytvoria akúsi vlnu, ktorá popri tradičnom marketingu pomôže upozorniť na knihu – vyvolať tzv. buzz, teda šum. Čiže ďalším podstatným faktorom je vzťah s čitateľmi. Nesmie to byť žiadny kalkul alebo hranie sa na vzťah iba krátko pred a po vydaní novej knihy. To ľudia vycítia a dajú vám to zaslúžene vyžrať. Pokiaľ ich nemáte radi, nie ste s nimi v kontakte a nepočúvate ich, môžete zakaždým iba dúfať v zázrak, no ten zväčša nepríde.
Do tejto oblasti patrí aj vaša web stránka. O čom najčastejšie komunikujete s čitateľmi? Zvlášť by ma zaujímali reakcie nežného pohlavia na vašu ne-nežnú tvorbu...
O tom, čo ich zaujíma. O ničom inom sa ani príliš komunikovať nedá. Toto je tiež vec, ktorú niektorí autori dosť dobre nechápu. Poviem to na svojom príklade, aby som nikoho neurazil, ale platí to všeobecne. Ľudí nezaujíma žiadny Karika, nie sú na mňa zvedaví, nezaujímajú ich moje úspechy, koľko kníh som napísal ani aké súťaže som vyhral. Zaujíma ich jediné – ich vlastné životy, potreby a reálne problémy, s ktorými sa stretajú. Ak dokážem cez príbehy či mimo nich pravdivo a neumelo rozprávať o týchto veciach, vzniká puto medzi čitateľom a autorom.
A čo tá nežná polovica ľudstva?
Moje knihy čítajú viac ženy, určite tvoria nadpolovičnú väčšinu. Myslím si, že ženy sú dostatočne vnímavé, aby videli pod povrch príbehu a vycítili, že to zďaleka nie je len o násilí a zabíjaní. V mojich knihách je veľa emócií, vášní aj citov. Azda to sa ženám páči.
Som prekvapený, áno, je tam vyhrotená emocionalita, ale nie práve v takom tom ženskom balení, možno sa im páči váš pitevný cit pre odkrývanie mužskej psychiky...
Pokiaľ sme zo žien prekvapení, je všetko tak, ako má byť. Aby som vás ešte trochu potešil, dodám jednu perličku. Samého ma zarazilo, že od vydania V tieni mafie sa mi ozvalo už pekných pár žien všetkých vekových kategórií, ktoré zaujali práve extrémne drsné sexuálne scény z tejto knihy. Čiže stereotyp o drsných macho mužoch a citlivých ženuškách je podľa mňa úplne chybný.
Vráťme sa k vašej stránke. Dokonca tam radíte začínajúcim spisovateľom...
Treba poradiť a pomôcť, veď aj mne pomohli. Napríklad spisovateľ Peter Macsovszky a mnohí ďalší. Horšie je, že v poslednej dobe mám na to už čoraz menej času, lebo ma vyťažuje písanie a komunikácia s čitateľmi.
Máte v tomto zmysle nejaké zlaté pravidlá písania?
Píšete najmä vtedy, keď nepíšete. Ťukanie do klávesnice je už len remeselná časť.
Radoslav Matejov
Rozhovor si môžete dočítať v Knižnej revue 22, ktorá vychádza 30. októbra!
- reklamná správa -
