BRATISLAVA - Slovensko ako súčasť strednej a východnej Európy patrí medzi krajiny najviac závislé od amerického dopytu. Podľa amerických štatistík dosahuje hodnota slovenského exportu do USA približne 6 % HDP, pričom dominantnou zložkou sú automobily. Nové clá, ktoré na dovoz áut oznámil americký prezident Donald Trump, preto podľa analytikov zasiahnu slovenskú ekonomiku mimoriadne tvrdo.
Zavedenie ciel spôsobí spomalenie exportu, čo bude mať vplyv aj na subdodávateľov a naviazané odvetvia, upozorňuje analytik SĽSP Matej Horňák. Významný vplyv sa očakáva aj prostredníctvom nemeckého hospodárstva, keďže Nemecko je kľúčovým obchodným partnerom Slovenska a taktiež patrí medzi najviac postihnuté krajiny.
„Situácia sa neustále vyvíja, nateraz nevieme povedať, či/ako dlho clá vydržia v platnosti a ako zareaguje Európska únia. Rýchly odhad zavedených opatrení naznačuje, že by rast slovenského HDP v dôsledku zavedených ciel na automobily mohol byť nižší kumulatívne asi o 1,5 percentuálneho bodu na horizonte troch rokov. To prinesie stratu miliárd eur v exportoch a citeľný negatívny dopad aj na trh práce v podobe nárastu nezamestnanosti o niekoľko desatín,“ uviedol.
Možné riešenia
Obchodná vojna poškodzuje všetky zúčastnené strany, a preto by mala byť až krajným riešením. Ideálnym scenárom je podľa analytika diplomatická dohoda medzi USA a EÚ, v ktorej by Európa ponúkla ústupky, ktoré by Trumpova administratíva mohla vnímať ako víťazstvo. „Pravdou je, že Európska únia má zavedené dovozné clá napríklad na americké automobily vo výške 10 %, zatiaľ čo Spojené štáty mali dosiaľ zavedené clá asi vo výške 2,5 % na všetky automobily a 25 % na dovážané pick-upy. Prvou kartou, ktorou môže EÚ zahrať, je odstránenie týchto bariér a ciel voči Spojeným štátom,“ myslí si Horňák.
Pri zlyhávaní diplomacie je však podľa neho namieste reakcia v podobe odvetných ciel, ktoré porovnateľne zasiahnu americkú ekonomiku, čo je však náročné, keďže exporty z USA do EÚ sú výrazne nižšie než opačným smerom. Ďalšou možnosťou je zvýšenie nákupov amerických produktov, napríklad z oblasti obranného priemyslu alebo energetiky, čím by sa vyšlo v ústrety požiadavkám USA.
Negatívny vplyv aj na Spojené štáty
Zavedenie ciel môže poškodiť aj americkú ekonomiku. Krajiny, ktoré sú opatreniami postihnuté, budú pravdepodobne reagovať protiopatreniami, čo povedie k ďalšiemu zvýšeniu obchodného napätia. Okrem samotných áut sa clá vzťahujú aj na automobilové komponenty, čo môže zvýšiť výrobné náklady automobiliek so závodmi v USA. Európski výrobcovia exportujú približne 50 – 60 % vozidiel vyrobených v Spojených štátoch, pričom vyššie ceny vstupov ich konkurencieschopnosť znížia. Podľa odhadov analytikov môže zvýšenie ciel viesť k zdraženiu priemerného auta v USA o niekoľko tisíc dolárov. Výroba v Severnej Amerike sa môže spomaliť, pričom produkcia vozidiel môže klesnúť až o 30 %.
Reakcie automobilového priemyslu
Automobilky, analytici aj priemyselné združenia varujú pred negatívnymi dôsledkami ciel. Podľa nemeckého zväzu automobilového priemyslu VDA sú clá záťažou nielen pre podniky, ale aj pre celé globálne dodávateľské reťazce. Preto vyzývajú na okamžité rokovania medzi USA a EÚ s cieľom nájsť dohodu.
Americký odborový zväz UAW naopak clá víta a očakáva, že pomôžu zvýšiť počet pracovných miest v USA. Prezident UAW Shawn Fain tvrdí, že clá by mohli do amerických automobiliek priniesť tisíce nových pracovných miest.
Dlhodobé dopady ciel sú však neisté. Automobilky investovali miliardy dolárov do závodov v Kanade a Mexiku, pričom očakávajú pokles ziskov v najbližších rokoch. Výrobcovia ako Volkswagen či BMW už avizovali, že budú musieť prehodnotiť svoje výrobné stratégie a hľadať spôsoby, ako sa vyrovnať s dodatočnými nákladmi.
