Azylový proces na Slovensku sa stíha, dôvod je jednoduchý: O našu krajinu nie je záujem | Topky.sk

Streda, 18. september 2019. Meniny má Eugénia, zajtra Konštantín.

Azylový proces na Slovensku sa stíha, dôvod je jednoduchý: O našu krajinu nie je záujem

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: SITA
02.01.2016 21:45

BRATISLAVA - Azylový proces na Slovensku sa v zásade stíha, keďže o azyl u nás nežiada veľa ľudí. V rozhovore to povedala predsedníčka Ligy za ľudské práva (HRL) Zuzana Števulová. Utečenci a žiadatelia o azyl idú po podaní žiadosti o azyl vo väčšine prípadov do prijímacieho zariadenia, teda do záchytného tábora ministerstva vnútra v Humennom.


V ňom absolvujú zdravotnú prehliadku, odoberú im odtlačky prstov, spravia s nimi prvý pohovor, ktorý sa týka dôvodov žiadosti o azyl. Ako Števulová ďalej vysvetlila, približne po mesiaci ich presunú do pobytových táborov v Opatovskej Novej Vsi alebo v Rohovciach, kde čakajú na výsledok azylového konania. "Rozhodnutie by mali dostať do 90 dní od začatia konania a keďže je u nás veľmi málo žiadateľov o azyl, v zásade sa to stíha,“ poznamenala.

Žiadateľov však možno u nás umiestniť aj do útvarov policajného zaistenia v Sečovciach a v Medveďove, ale len na krátky čas, upozornila Števulová. Dôvodom môže byť napríklad riziko úteku či potreba zaistenia pre zistenie nejakých skutočností potrebných pre azylové konanie alebo overenie totožnosti. "V prípade, ak človek dostane azyl alebo doplnkovú ochranu, musí byť z týchto zariadení prepustený,“ zdôraznila. 

Keď je rozhodnutie o azylovom procese pozitívne a žiadateľ tak dostane nejakú formu ochrany, starostlivosť preberá občiansky sektor, ktorý je financovaný z prostriedkov európskych fondov, momentálne je to Fond pre azyl, migráciu a integráciu. Európska únia v tomto prípade financuje 75 percent, zvyšných 25 ide z nášho štátneho rozpočtu. Ako poznamenala predsedníčka HRL, u nás úspešným azylantom pomáha napríklad Slovenská katolícka charita, ktorá je partnerom štátu.

"Je to cirkevná organizácia, ktorá sa stará o ich integráciu, hľadá im bývanie, prácu, poskytuje úvodnú sociálno-kultúrnu orientáciu o zvykoch Slovenska, o spoločnosti, jednoducho informuje o všetkom, čo potrebuje človek z inej kultúry vedieť,“ povedala. Existujú tiež kurzy slovenčiny, pretože jazyk je veľmi podstatný. Následne sa im na pol roka poskytuje finančná dávka, ktorá je takisto hradená z európskych fondov a je určená na bývanie či na bežný život. 

"Dlhé roky však integračný proces trpí nedostatkom peňazí, služby sú tak len základné, pričom by bolo dobré ho financovať oveľa viac a najmä s tým ohľadom, že by sme sa mali pripraviť na prijatie väčšieho počtu ľudí,“ vysvetlila Števulová.

Dodala, že v súčasnosti rokujú so štátom, ktorý požiadali o navýšenie peňazí a hlavne o to, aby prevzal zodpovednosť za integračný program a spravil z neho štátny, pretože európske fondy nie sú trvalé. Snahou je i navýšenie počtu sociálnych pracovníkov, ktorí by sa azylantom venovali.

"Tiež treba klásť dôraz na kultúrnu mediáciu, čo znamená prepájanie tých, čo prichádzajú s už existujúcimi komunitami cudzincov,“ povedala s tým, že ide napríklad o vysvetľovanie, čo sú odvody, sociálne zabezpečenie, zdravotné poistenie či penzijný systém. "Ide o veci bežného života,“ dodala na záver.


Nástroje k článku



ZDROJ: SITA
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články