Mechanický pomaranč Antonyho Burgessa patrí medzi to najlepšie, čo moderná literatúra priniesla. Už pred viac ako tridsiatimi rokmi, keď po prvý raz vyšiel sa stal „klasikou“. Rovnomenný film, ktorý podľa neho nakrútil Stanley Kubrick, sa rýchlo stal kultovým.
Medzi sebou rozprávajú zvláštnym slangom – úžasnou zmesou jazyka, v ktorej počuť niečo z angličtiny a niečo z ruštiny. (Brilantné poskladanie týchto dvoch jazykov a slovenčiny robí z z knihy fascinujúci jazykový koncert.)
Rozhodnú sa pre vedecký experiment; Alex, ktorého záujmy sú násilie a Beethoven, sa má stať vzorným občanom na základe experimentálnej liečby. Tá ho „preprogramuje“ na baránka, ktorého myseľ aj telo navždy vytesnia zo svojho registra pojem násilia.
Ide v podstate o vymývanie mozgu, zázračná metóda je založená na evokáciách: už len pri pomyslení na akékoľvek násilie sa dostaví ukrutná fyzická nevoľnosť. Alex už síce nikdy nespácha nijakú výtržnosť ani zločin, ale zbavený možnosti voľby medzi dobrom a zlom už vlastne ani nikdy nebude človekom.
V druhej polovici románu nastáva čas odplaty. Z bývalých parťákov i nepriateľov sú policajti, ktorí mu, vzhľadom na jeho bezbrannosť, neostanú nič dlžní. Situácia sa ale nakoniec zvrtne úplne iným smerom...
Krutovtipný román (lebo či sa nám to páči, alebo nie, k Alexovi nemôžeme necítiť aj určité sympatie) je svojím spôsobom román o morálke (všetky zločiny, ktoré Alex spáchal pred svojím „ozdravením“ sa mu vrátia), predstavuje desivú štúdiu násilia a zla v človeku.
Viac o knihe na www.ikar.sk
