BERLÍN - Napätie medzi USA a európskymi spojencami rastie. Po výzve na zásah v Hormuzskom prielive Európa reaguje rázne a odmieta vojenskú eskaláciu.
Trump pritvrdil: NATO postavil pred ultimátum
Napätie medzi Spojenými štátmi a ich európskymi partnermi sa prudko vyostrilo po tom, čo americký prezident Donald Trump verejne zatlačil na spojencov v NATO. V rozhovore pre Financial Times vyhlásil, že aliancia čaká „veľmi zlá budúcnosť“, ak nepomôže zabezpečiť voľný priechod cez strategický Hormuzský prieliv.
Trump pritom otvorene naznačil, že krajiny, ktoré z tejto námornej trasy profitujú, by mali niesť zodpovednosť za jej ochranu. V praxi to znamená jediné – vyslanie vojenských lodí do regiónu, ktorým zmieta konflikt.
Európa reaguje rýchlo: vojna nie je na stole
Reakcia z európskych metropol prišla prakticky okamžite – a bola nečakane jednotná.
Britský premiér Keir Starmer dal jasne najavo, že Londýn sa do vojny s Iránom zatiahnuť nenechá. Pre BBC však zároveň pripustil, že Spojené kráľovstvo je pripravené spolupracovať na riešení situácie.
„Hormuzský prieliv bude potrebné znovu otvoriť, aby sa stabilizovali trhy. Nie je to jednoduché,“ priznal Starmer. Zároveň zdôraznil koordináciu so spojencami: „Spolupracujeme s partnermi, vrátane európskych krajín, na realistickom spoločnom pláne.“
Berlín odmieta: „Nie je to naša vojna“
Ešte tvrdšie zaznela reakcia z Nemecka. Minister obrany Boris Pistorius odkázal Washingtonu bez diplomatických obalov: „Toto nie je naša vojna. My sme ju nezačali.“
Jeho vyjadrenie naznačuje, že Berlín odmieta akékoľvek zatiahnutie do konfliktu, ktorý považuje za dôsledok rozhodnutí iných aktérov.
Dánsko ide proti prúdu: otvorenosť podpore
Odlišný tón zaznel z Kodane. Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen podľa Reuters pripustil, že Európa by nemala úplne zatvárať dvere podpore operácie.
„Sme síce malá krajina, ale významná námorná mocnosť. Sloboda plavby je pre nás kľúčová,“ zdôraznil Rasmussen. Zároveň však dodal, že Kodaň zatiaľ nedostala žiadnu oficiálnu žiadosť zo strany USA.
Irán vysiela varovanie: prieliv otvorený len pre niektorých
Do napätej situácie vstúpil aj Teherán. Minister zahraničných vecí Abbás Aráqčí podľa Al Jazeera odkázal, že Hormuzský prieliv síce funguje, no nie pre každého.
„Je otvorený – ale nie pre našich nepriateľov a ich spojencov, ktorí proti nám podnikli agresiu,“ vyhlásil.
Prečo ide o tak veľa: tepna svetovej ekonomiky
Hormuzský prieliv patrí medzi najcitlivejšie body globálneho obchodu. Práve tadiaľ prechádza významná časť svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu z Perzského zálivu.
Ak by sa táto námorná cesta uzavrela alebo destabilizovala, dôsledky by pocítili trhy od USA cez Áziu až po Európu. Aj preto sa spor o jeho kontrolu rýchlo mení z regionálneho problému na globálnu krízu.
Trumpov tlak narazil na hranice
Celá situácia sa vyhrotila po tom, čo sa americký prezident pokúsil zapojiť krajiny NATO priamo do konfliktu na Blízkom východe. Jeho slová však tentoraz nenarazili na ochotu, ale na odpor.
Európa vyslala jasný signál: spolupráca áno, vojna nie.
