PETROHRAD - Na ekonomickom fóre v Petrohrade zazneli slová, ktoré potvrdzujú to, čo Ukrajina a Západ tvrdia už roky: Vladimir Putin neuznáva Ukrajinu ako samostatný štát. Vo svojom prejave otvorene vyhlásil, že celá Ukrajina patrí Rusku a že Rusi a Ukrajinci sú jeden národ. Zároveň predstavil víziu krajiny, v ktorej sa vojenský priemysel stane hlavnou osou hospodárstva. A ani pri hrozbách voči ďalším ukrajinským územiam sa nezastavil.
„Ukrajina patrí nám.“ Putin odložil masky
Na Petrohradskom ekonomickom fóre vystúpil ruský prezident Vladimir Putin s prejavom, ktorý si nezadal s najtemnejšími momentmi imperiálnej rétoriky. „Rusi a Ukrajinci sú jeden národ. A v tomto zmysle celá Ukrajina patrí nám,“ vyhlásil Putin. Týmito slovami poprel nielen suverenitu Ukrajiny, ale aj samotnú existenciu ukrajinského národa.
Kremeľský vodca zároveň zopakoval, že Rusko síce Ukrajine priznáva určitú formu zvrchovanosti, no len za podmienky „neutrality“, ktorú mala Ukrajina deklarovať pri rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. „Kam vkročí ruský vojak, tam je naše územie,“ dodal bez obalu.
Legalizovaná agresia: Krim, Donbas a možno aj Sumy
Putinove slová nezostali len pri historicko-etnických tvrdeniach. Otvorene pripustil, že Rusko by mohlo dobyť ďalšie územia, vrátane hlavného mesta ukrajinskej Sumskej oblasti.
„Nemáme cieľ obsadiť Sumy, ale v princípe to nevylučujem,“ odpovedal na otázku novinára počas plenárneho zasadnutia.
Ruské jednotky už mesiace postupujú v severovýchodnej časti tejto oblasti a podľa Putina vytvorili „pásmo bezpečnosti“ široké 10 až 12 kilometrov. Frontová línia je aktuálne len 18 kilometrov od samotného mesta Sumy.
Doteraz Rusko anektovalo Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť, pričom nelegálnu anexiu polostrova Krym vykonalo už v roku 2014. Kremeľ naznačil, že ďalšie územia môžu nasledovať, ak Kyjev nepristúpi na ruské požiadavky.
Vojna ako motor hospodárstva: Rusko militarizuje civilný sektor
Vladimír Putin počas fóra predstavil aj ambicióznu víziu hospodárskeho rozvoja založeného na vojenskom priemysle. Podľa neho musí Rusko prestať rozlišovať medzi civilným a obranným sektorom.
„Musíme neustále analyzovať technologické a organizačné inovácie v civilnej sfére a okamžite ich prenášať do oblasti obrany a bezpečnosti,“ povedal.
Pri modernizácii zbrojárskeho priemyslu má podľa Putina hrať kľúčovú úlohu skúsenosť z bojov. Rusko chce navyše spolupracovať s „priateľskými štátmi“ – plánuje spoločne vyvíjať zbrane, vyrábať ich a vychovávať odborníkov.
Kremeľ sa chváli ekonomickým rastom, experti varujú pred recesiou
Hoci ruský vojnový rozpočet prudko rastie a sankcie zo Západu pokračujú, Putin tvrdí, že ekonomika prosperuje.
„HDP nám za posledné dva roky rástol každoročne o viac ako štyri percentá – a to nielen vďaka zbrojárstvu,“ pochválil sa prezident. Inflácia vraj klesla na 9,6 %, čo považuje za ďalší dôkaz stabilizácie.
Skeptickejší bol však ruský minister hospodárstva Maxim Rešetnikov, ktorý nedávno varoval pred možnou stagnáciou. Putin na tieto obavy reagoval jasne: „Stagnácia ani recesia nesmú nastať za žiadnych okolností.“
Petrohrad ako výkladná skriňa, realita ako výstraha
Petrohradské fórum, na ktorom sa zišlo približne 20-tisíc hostí zo 140 krajín, sa Moskva snažila využiť ako dôkaz, že Rusko nie je izolované.
Zatiaľ čo na pódiu zaznievali slová o sile, raste a vízii budúcnosti, realita je iná: krajina čelí rekordným výdavkom na vojnu, izolácii od Západu a čoraz masívnejšiemu podriadeniu civilnej spoločnosti vojenskej logike.
Putinov prejav však ukázal to najdôležitejšie: vojna nie je pre Rusko nutné zlo — je to plán.
