KALIFORNIA – Dni, keď pandémia koronavírusu ochromovala náš každodenný život, sú už dávno za nami. Štúdie na lepšie pochopenie a vývin liekov však naďalej pokračujú. V jednom z amerických laboratórií prišli vedci s odhalením, ktoré varuje pred dlhodobým nakazením covidu. Keď je ľudské telo príliš dlho bojuje proti tomuto vírusu, oslabuje to okrem iného jeden veľmi dôležitý orgán.
Pacienti, ktorí dlhodobo bojujú s ochorením spôsobeným koronavírusom, si musia dávať obzvlášť pozor. Nová štúdia vo vedeckom časopise PLOS ONE totiž odhalila, že pri dlhotrvajúcom covide nastávajú zmeny v oblasti mozgu. Prejavuje sa to ťažším rozprávaním a horším myslením jedinca.
Príznaky
Takíto pacienti majú čoraz väčší problém niečo vysvetliť, alebo nerozumejú významu určitých slov. Zahmlievanie mysle, sťažené rozprávanie a predpoklad zhoršenia stavu sú typické príznaky demencie. Ako informuje Daily Mail, dlhodobý covid je amorfný stav, kedy v ľudskom organizme dochádza k zahmleniu mozgu, častým únavám a bolestiam kĺbom až po zápal srdcového svalu.
Doktor Michael Lawrence z kliniky Corewell Health v americkom štáte Michigan sa vyjadril nasledovne: "Podľa našich vedomostí ide o prvú štúdiu svojho druhu, ktorá poukazuje na zmeny v oblasti centrálneho nervového systému u dlhodobých covidových pacientov."
Tzv. "dlhodobým covidom" trpí zhruba 17 miliónov populácie USA. U niektorých sa prejavia len niektoré symptómy. Začať to môže aj stratou koncentrácie alebo dýchavičnosťou. Vedci preto hovoria, že diagnostika tohto ochorenia je veľmi zložitá.
Testy
Štúdia v spomínanom vedeckom časopise sa zamerala na vzorku 17-tich pacientov vo veku od 25 do 60 rokov, ktorí dostali covid minimálne pol roka pred začatím testov. Dlhodobý covid malo diagnostikovaných desať pacientov a zvyšných sedem už chorobu odvtedy prekonali. Muž bol len jeden.
Medzi najčastejšími príznakmi účastníkov testu patrili zahmlenie mozgu, problémy s pamäťou, únava, úzkosť či depresia. Boli vykonané aj kognitívne testy zamerané na rýchlosť spracovania informácií. Súčasťou testov bol aj odber krvi na zistenie hladiny kortizolu a priebeh zápalu v organizme.
Zistenia
Vedci zistili, že pacienti s dlhodobým covidom mali o 33 percent nižšie hladiny nervového rastového faktora (NGF) v mozgu, čo je proteín, ktorý pomáha udržiavať neuróny v mozgu a v centrálnom nervovom systéme. Príliš nízke hladiny NGF sú spájané s ochoreniami ako Alzheimer a skleróza multiplex.
Mali však o 50 percent viac IL-10 "interleukínu 10" (proteín, ktorý pomáha regulovať zápal a imunitné reakcie v tele). Za bežných podmienok bojuje proti zápalu, ale pri vysokých hladinách môže mať opačný účinok a spôsobiť ešte väčší zápal nervov. Deväť z desiatich zo skupiny dlhodobého covidu mali zvýšený práve interleukín 10.
Možná liečba
Čo sa týka rečových schopností, dlhodobý covid spôsobil u pacientov nižšie výsledky v testoch o 30 percent, čo naznačuje, že zápal útočí na jazykové centrum v mozgu. Bolesti a nepohodlie sa u týchto pacientov zvyšujú o 61 percent a v konečnom dôsledku majú nižšiu kvalitu života o neuveriteľných 75 percent.
"Doplnkové služby, ako je logopédia, psychoterapia na zníženie stresu a správny výber liekov zameraných na únavu a zahmlievanie mozgu, by mohli fungovať ako úspešný liečebný plán," doplnil doktor Lawrence.
Doktorka Judith Arnetzová, zodpovedná autorka štúdie a emeritná profesorka na Fakulte humánnej medicíny Michiganskej štátnej univerzity, povedala, že hoci ide o malú štúdiu (17 účastníkov, všetci belosi a len jeden muž) je potrebné vykonať rozšírenejšie klinické testy. "Lekári by tak mohli skôr identifikovať jednotlivcov, ktorí majú problémy," uzavrela.
