PARÍŽ - Dolná komora francúzskeho parlamentu dnes po týždňoch sporov o rozpočet na budúci rok vyslovila nedôveru menšinovej vláde premiéra Michela Barniera, ktorý je vo funkcii len tri mesiace. V druhej najľudnatejšej krajine Európskej únie sa tak prehlbuje politická kríza nadväzujúca na letné voľby, v ktorých žiadny z hlavných blokov nezískal v Národnom zhromaždení väčšinu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron teraz musí hľadať nového premiéra, nad rozpočtom na budúci rok zostávajú otázniky.
Vyslovenie nedôvery sa očakávalo vzhľadom na postoje opozičnej krajne pravicovej strany Národné združenie (RN) a viacerých ľavicových opozičných strán, ktoré majú spolu v dolnej komore väčšinu. Pri spojení týchto dvoch blokov nakoniec proti vláde hlasovalo 331 poslancov z celkových 574, uviedla agentúra Reuters. Francúzsko takýto koniec vlády zažíva prvýkrát od roku 1962.
"S týmto uznesením o nedôvere (...) bude všetko závažnejšie a zložitejšie," varoval tesne pred hlasovaním končiaci premiér Barnier, ktorý v príhovore obhajoval svoje rozpočtové plány. Uviedol, že jeho návrh rozpočtu na budúci rok neobsahoval takmer nič iné ako bolestivé opatrenia, avšak takýto postup si podľa neho žiada stav štátnych financií. "Táto skutočnosť nezmizne mávnutím čarovného prútika v podobe uznesenia o nedôvere," povedal.
Vláda nemala stabilnú väčšinu
Francúzsko patrí k najzadlženejším krajinám EÚ a Barnier v snahe skrotiť rast štátneho dlhu navrhoval výdavkové škrty aj navyšovanie daní. Jeho vláda úradujúca od septembra však nemala v Národnom zhromaždení stabilnú väčšinu a rokovala o finálnej podobe návrhu s RN. Na všetky požiadavky strany Le Penovej nepristúpila a nakoniec sa rozhodla návrh sociálnej časti rozpočtu prijať bez súhlasu poslancov, čím vyvolala hlasovanie o dôvere.
Poslanci svojím rozhodnutím odmietli príslušný rozpočtový návrh a premiér Barnier teraz musí podať demisiu. Premiérom bol vymenovaný 5. septembra, jeho pôsobenie tak podľa médií zrejme bude najkratšie zo všetkých predsedov vlád od začiatku piatej francúzskej republiky v roku 1958. Je pravdepodobné, že Barnier bude úradovať nejaký čas v demisii, kým prezident Macron vymenuje nového premiéra.
Macron sa k situácii nevyjadril
Hlava štátu sa dnes vrátila do Paríža z návštevy Saudskej Arábie a ihneď sa k vývoju nevyjadrila. Podľa francúzskych médií chystá prejav na štvrtkový večer. Podľa zdrojov Reuters už pred dnešným hlasovaním Macron mal zoznam potenciálnych Barnierových nástupcov a mieni nového premiéra vymenovať rýchlo.
Akýkoľvek nový premiér však bude pri presadzovaní návrhov v parlamente čeliť rovnakým výzvam ako Barnier. Dolná komora je rozdelená medzi tri veľké frakcie, konkrétne ľavicový blok, krajnú pravicu a centristické strany vedené stúpencami Macrona, pričom ani jedna nemá sama väčšinu. Nové parlamentné voľby sa pritom môžu konať najskôr v lete budúceho roka, teda najmenej rok po minuloročných predčasných voľbách vyhlásených Macronom.
Le Penová označila Macrona za hlavného vinníka aktuálnej situácie
Podľa časti ľavicovej opozície by bolo riešením patovej situácie odstúpenie prezidenta, ktorého mandát končí až v polovici roka 2027. Le Penová dnes večer uviedla, že "nepožaduje demisiu Emmanuela Macrona", avšak označila ho za "hlavného vinníka aktuálnej situácie". "Tlak na prezidenta republiky bude silnieť," povedala Macronova rivalka vo vysielaní televízie TF1. Taktiež uviedla, že bude s budúcou vládou rokovať o novom rozpočtovom pláne.
Francúzsku podľa denníka Le Monde teoreticky hrozí ochromenie štátu podobné americkému "shutdownu", keď zákonodarcovia do konca roka nezakročia. Predísť tomuto scenáru môžu okrem iného krízovým návrhom, ktorý by do nového roka predĺžil platnosť tohtoročných daňových a výdavkových pravidiel. Niektorí opoziční lídri dnes uvádzali, že očakávajú takýto vývoj, a vyjadrovali názor, že vládny tábor situáciu prezentuje príliš dramaticky.
