NOUMÉA - Francúzsky prezident Emmanuel Macron v noci na štvrtok pricestoval do nepokojmi zasiahnutej Novej Kaledónie. Vyjadril nádej, že na toto francúzske tichomorské územie sa čo najskôr vráti pokoj, mier a bezpečnosť. Informujú o tom správy z agentúr AFP a Reuters.
Macron má v Novej Kaledónii počas krátkej návštevy naplánované stretnutia s tamojšími politickými a obchodnými lídrami s cieľom ukončiť nepokoje, ktoré už vyše týždňa sužujú toto francúzske zámorské územie a vyžiadali si šesť obetí.
archívne video
Nepokoje vypukli pre ústavný návrh zákona, ktorým sa menia pravidlá regionálnych volieb: právo voliť získajú všetci pôvodní obyvatelia, ale aj obyvatelia súostrovia s najmenej desaťročným pobytom v Novej Kaledónii.
Od revízie ústavy z roku 2007, ktorá vyplýva z dohody medzi Nouméou a Parížom z roku 1998, môžu v provinčných voľbách voliť len ľudia zapísaní vo volebných zoznamoch pred dátumom tejto dohody. Podľa vlády v Paríži by na základe nového zákona do voličských zoznamov pribudlo asi 25.000 ľudí. Novokaledónske hnutie za nezávislosť však v súvislosti s ústavným zákonom vyjadrilo obavy, že v ňom definované zmeny oslabia politický vplyv domorodých Kanakov.
"Spolu s mojimi ministrami a vládou si želám, aby sme čo najskôr dosiahli návrat k mieru, pokoju a bezpečnosti," povedal francúzsky prezident po prílete. Novú Kaledóniu naposledy navštívili vlani v júli, zástupcovia Kanakov vtedy jeho návštevu bojkotovali.
Macron uviedol, že francúzske bezpečnostné zložky zostanú v Novej Kaledónii tak dlho, ako to bude potrebné. Dodal, že výnimočný stav, ktorý platí na tomto zámorskom území od minulého týždňa, by sa nemal predlžovať.
Nová Kaledónia je od polovice 19. storočia francúzskym zámorským územím. Názory na to, či by mali ostrovy zostať súčasťou Francúzska, alebo byť autonómne či nezávislé, rozdeľujú tamojšie obyvateľstvo - zhruba podľa etnických línií.
Francúzske posily zostanú v Novej Kaledónii aj počas olympijských hier
Od začiatku násilností v Novej Kaledónii tam Francúzsko vyslalo posilu 3-tisíc policajtov. "Poviem to veľmi jasne. Tieto sily zostanú tak dlho, ako to bude potrebné. Dokonca aj počas olympijských a paralympijských hier (v Paríži)," ktoré sa začnú 26. júla. Vyhlásil to francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý na toto zámorské územie pricestoval v noci na štvrtok. Informuje agentúra Reuters.
Macron po príchode preletel vrtuľníkom ponad oblasti zničené nepokojmi, ktoré v Novej Kaledónii vypukli minulý týždeň v súvislosti so spornou reformou volebného systému. Dosiaľ si vyžiadali už šesť obetí a stovky zranených, sériu lúpeží, podpálené podniky i vozidlá.
Nepokoje vzplanuli pre ústavný návrh zákona, ktorým sa menia pravidlá regionálnych volieb: právo voliť získajú všetci pôvodní obyvatelia, ale aj obyvatelia súostrovia s najmenej desaťročným pobytom v Novej Kaledónii.
Macron sa stretol s politickými aj obchodnými lídrami
Vo štvrtok sa Macron stretol s politickými aj obchodnými lídrami tohto francúzskeho zámorského územia v meste Nouméa. Schôdzku otvoril výzvou na minútu tichu za šesť ľudí vrátane dvoch žandárov, ktorí zahynuli pri streľbe počas nepokojov. Na miestnych lídrov potom apeloval, aby využili svoj vplyv a pomohli nastoliť poriadok.
V uliciach naprieč ostrovom sú naďalej postavené barikády. Podľa Reuters tamojší obyvatelia na sociálnych sieťach šírili rady, ako sa dostať k potravinám, pohonným látkam či liekom. Paríž minulý týždeň vyhlásil na Novej Kaledónii výnimočný stav. Macron podľa svojich slov verí, že by sa nemal predĺžiť, zrušia ho však až vtedy, keď sa odstránia zátarasy, ktoré protestujúci aj iní ľudia postavili v meste Nouméa aj mimo neho.
Novokaledónske hnutie za nezávislosť v súvislosti s ústavným zákonom vyjadrilo obavy, že v ňom definované zmeny oslabia politický vplyv domorodých Kanakov. Podľa vlády v Paríži by na základe nového zákona do voličských zoznamov pribudlo asi 25-tisíc ľudí. Od revízie ústavy z roku 2007, ktorá vyplýva z dohody medzi Nouméou a Parížom z roku 1998, môžu v provinčných voľbách voliť len ľudia zapísaní vo volebných zoznamoch pred dátumom tejto dohody.
