BRATISLAVA - To, či novela rokovacieho poriadku parlamentu povedie k skultivovaniu Národnej rady (NR) SR, ukáže až prax. Niektorí poslanci sú veľmi inovatívni a vždy vedia prísť s nápadmi, ako osviežiť rokovanie. Poukázala na to politologička Aneta Világi z Univerzity Komenského v Bratislave. Uviedla to v relácii Štúdio TASR k novele rokovacieho poriadku, ktorá má napríklad zakázať používať plagáty a transparenty v sále a vymedziť tzv. diskrétnu zónu okolo rečníckeho pultu.
„Poslanci nepotrebujú plagátiky alebo vyslovene okupovať rečnícky pultík, aby vyvolali nejaký konflikt alebo nešvár. Mali sme to možnosť vidieť na decembrovej schôdzi, kde vypukol konflikt v rámci poslaneckých lavíc. Vôbec k tomu nebol potrebný plagátik. Stačila prázdna plastová fľaša, pokiaľ si dobre pamätám. Takže toto je niečo, čo sa môže opäť stať, pretože akcia vyvoláva reakciu,“ poznamenala.
archívne video
Vytvorenie sanitárneho kordónu okolo rečníckeho pultu označila politologička za krok správnym smerom. „Tá časť výkonu poslaneckého mandátu, keď poslanec reaguje, prednáša, orálne hovorí o svojej práci a návrhoch, je dôležitá. Práve rôzne vstupy do toho alebo prerúšanie rečníckeho prejavu sú určitým spôsobom zásadným narušením výkonu samotnej práce poslanca ako takej,“ okomentovala.
Úprava okrem špecifikovania nežiaduceho správania prináša aj prísnejšie tresty. Vykázanie poslanca zo sály sa po novom už nebude sankciovať jedným neospravedlneným dňom, ale stratou mesačného platu. Tento finančný postih považuje Világi za silný nástroj. Ako problematický však vníma mechanizmus udeľovania trestov a prípadného odvolania sa. Chýba jej, že v novele sa nešpecifikuje autorita, ktorá by posudzovala adekvátnosť vykázania zo sály, o ktorej v NR SR rozhoduje predsedajúci. „V zahraničí zvykne pri takýchto postihoch alebo návrhoch na postihy existovať určitá komisia, na ktorú sa môžete odvolať ako poslanec, keď máte pocit, že vo vašej veci rozhodli nespravodlivo,“ ozrejmila.
Nový mechanizmus dáva väčšiu právomoc
Novela tiež stanovuje dĺžku času na rozpravu o bode programu na najviac 37,5 hodiny. Politologička upozornila na to, že časový rámec na prerokovávanie návrhov majú stanovené aj niektoré iné európske krajiny. Mechanizmy sú v nich však podľa jej slov v tomto smere zvyčajne flexibilnejšie a neurčujú striktný časový limit. Poukázala zároveň na to, že nový mechanizmus dáva poslaneckým klubom väčšiu právomoc. „Dávame o nástroj viac pre poslanecký klub, teda politickú stranu, aby individuálneho poslanca istým spôsobom korigovala, pretože vlastne bude to na poslaneckom klube, koľko času dá tomu svojmu a ktorému poslancovi či poslankyni v rámci pléna,“ vysvetlila.
Poslanci NR SR sa budú na ďalšej schôdzi, ktorá sa začne 26. mája, riadiť už novými pravidlami. Novela rokovacieho poriadku parlamentu totiž nadobudla 15. mája účinnosť. Prináša viaceré zmeny. Zavádza napríklad maximálnu dĺžku času na rozpravu o bode programu. Špecifikuje tiež nežiaduce správanie poslancov a sprísňuje sankcie.
