BRATISLAVA - Vláda v ďalšom potenciálnom konsolidačnom balíku neplánuje už žiadne opatrenia, ktoré by mali dosah na ľudí alebo na firmy. Zástupcovia vlády o tom informovali sociálnych partnerov v pondelok na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR, ktorá prerokovala 32 bodov. „Je to veľmi dôležitý záver a konštatovanie z tejto tripartity, s tým, že ak dôjde k nejakej konsolidácii, tak bude výlučne na strane výdavkov štátu alebo robenia poriadku v štátnych systémoch,“ povedal po rokovaní tripartity minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD), ktorý je zároveň predseda HSR.
archívne video
Ministerstvo práce podľa Tomáša bude takýto poriadok naďalej robiť, pretože sa im darí napríklad v boji s fiktívnymi PN-kami. „Keď sme v minulom roku na boji s fiktívnymi PN-kami ušetrili štátu 140 miliónov eur, tak sa ukazuje po prvých takmer troch mesiacoch, že v tomto tempe pokračujeme a aj v tomto roku už oproti minulému roku ušetríme približne rovnakú sumu,“ spresnil.
KOZ sleduje opatrenia pre rok 2027
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR a podpredsedníčka HSR za zamestnancov Monika Uhlerová potvrdila, že konsolidácia pre rok 2027 by sa nemala dotknúť zamestnancov alebo zamestnávateľov. „Budú nás zaujímať akékoľvek opatrenia, či to budú aj opatrenia len na výdavkovej strane štátu. To môžu byť opatrenia, ktoré sa dotýkajú sociálnej sféry, škrtania rôznych sociálnych výpomoci. A môžu sa dotknúť práve tých, ktorí sú najviac ohrození negatívnymi sociálnymi rizikami,“ uviedla.
Bez ohľadu na to, či sa podľa Uhlerovej budú prijímať opatrenia s priamym vplyvom na zamestnancov a zamestnávateľov, budú mať záujem prerokovať, pripomienkovať akékoľvek opatrenia, ktoré by sa mali dotknúť len štátu. „Pretože potom sa istým spôsobom dotknú aj zamestnancov verejného sektora alebo tých, ktorí sú z rôznych dôvodov odkázaní na sociálny systém,“ podotkla Uhlerová. Zároveň podľa nej žiadali odpočet doterajších konsolidačných opatrení s tým, že má byť prezentovaný na vláde do 30. apríla. Následne rokovať o ňom by mala HSR 4. mája.
Príplatky za sviatky rieši ministerstvo financií
Situáciu s ponechanými príplatkami za sviatky, pri ktorých bolo zrušené pracovné voľno, by podľa ministra práce malo vyriešiť ministerstvo financií novelou zákona o štátnych sviatkoch ako gestor zákona o konsolidácii. Podľa Tomáša nie je pravda, že by mal mať riešenie v rukách on novelou Zákonníka práce. „Balík zákonov pod názvom Lex konsolidácia predložilo ministerstvo financií a 3. novembra (2025) na tripartite bolo konštatované, že ak má niekto vzniknutú situáciu vyriešiť, tak to bude ministerstvo financií novelou zákona o štátnych sviatkoch, ktorý je v gescii ministerstva kultúry,“ uviedol Tomáš.
Predseda tripartity rešpektuje rozhodnutie vlády
Ak sa podľa neho predseda vlády s ministrom financií rozhodli, že ponechajú ľuďom príplatky, tak ako predseda tripartity to môže rešpektovať. „Sociálni partneri, najmä zamestnávatelia, vzniesli voči takémuto postoju výhradu. Bol prítomný zástupca ministerstva financií, ktorý túto výhradu bude tlmočiť ministrovi financií,“ dodal Tomáš.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz v tejto súvislosti uviedol, že by potrebovali usmernenie o tom, ako sa majú zamestnávatelia 8. mája a 15. septembra zachovať. „Som rád, že na pôde tripartity sa uznalo, že bol to omyl,“ podotkol. Zákonník práce podľa neho zamestnávateľom zakazuje, aby zamestnancom nariadili prácu, ktorá je pre nich v normálny deň bežná. „V zásade by mali robiť iba servisné práce, ktoré sa dajú robiť počas sviatku. Zároveň by všetci mali dostať príplatok za sviatok, čo predstavuje dodatočný náklad nielen pre zamestnávateľov, ale aj pre samosprávu, verejnú správu, ministerstvá,“ upozornil Lasz. Dodatočný náklad pre verejný sektor by podľa ich prepočtov mohol byť okolo 100 miliónov eur za dva príplatkové dni.
AZZZ upozorňuje na chaos a dodatočné náklady
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka označil situáciu pre 8. máj a 15. september za obrovský chaos. „Navrhli sme, pokiaľ politici chcú opäť získavať politické body, pretože to je pre nich najdôležitejšie, a nie pragmatické riešenia, tak radšej nech to dajú do pôvodného stavu. To znamená, nech 8. máj a 15. september nie sú štátnymi sviatkami, pretože tento stav nie je konsolidačným opatrením,“ povedal. Podľa neho to znamená náklady na strane štátu, samospráv a zamestnávateľov. Machunka dodal, že je to presný opak konsolidácie.
