BRATISLAVA - Viac ako 40 percent populácie Slovensko nepovažuje za krajinu, v ktorej sa môže cítiť bezpečne. Vyplýva to z nového prieskumu o vnímaní bezpečnostných hrozieb na Slovensku, ktorý realizovala agentúra NMS Market Research Slovakia od 4. - 8. júna 2025 na vzorke 1003 respondentov. Výrazné rozdiely vnímania ohrozenia sa objavujú medzi voličmi vládnej koalície a opozície, čo poukazuje na silné hodnotové rozdelenie spoločnosti.
Bezpečnosť patrí medzi najcitlivejšie spoločenské témy súčasnosti. Zatiaľ čo niektorí sa obávajú migrácie a vplyvu Západu, druhí vnímajú ako hrozbu najmä domácu politiku a ruskú agresiu. Prieskum zároveň ukazuje, že aj domáce faktory ako kriminalita, stav infraštruktúry či netolerancia majú výrazný vplyv na pocit bezpečia. Na Slovensku sa ukazuje, že vnímanie bezpečnosti nie je len o konkrétnych hrozbách, ale aj o tom, ako ľudia dôverujú inštitúciám, politikom a svetu okolo seba.
Z prieskumu vyplýva, že až tri štvrtiny populácie sa zhodujú v tom, že pocit bezpečia na Slovensku môže u obyvateľov a ich blízkych ohroziť stupňovanie napätia medzi NATO a Ruskom. Takmer rovnako intenzívne je vnímané aj ohrozenie úrovňou kriminality na Slovensku. Nadpriemerne často vnímajú opýtaní ako ohrozenie pocitu bezpečia na Slovensku aj netoleranciu voči iným politickým názorom, stav kritickej infraštruktúry a migráciu z iných ako slovanských krajín. Na opačnej strane rebríčka sa z ponúknutých faktorov, ktoré môžu ohroziť pocit bezpečia na Slovensku, umiestnili kroky parlamentnej opozície a migrácia zo slovanských krajín.
„Je zaujímavé, že aj najmenej frekventované faktory ohrozenia z ponuky vníma za ohrozujúce až polovica populácie. To naznačuje, že bezpečie a vnímané ohrozenie je aktuálnou témou, ktorá v spoločnosti rezonuje. Dáta ukazujú, že okrem nestabilnej zahraničnej situácie stresuje mnohých Slovákov a Slovenky aj domáca situácia,“ interpretuje výsledky prieskumu Mikuláš Hanes, analytik prieskumnej agentúry NMS Market Research Slovakia.
Rozdiely vo vnímaní hrozieb medzi voličmi koalície a opozície
Veľké rozdiely vo vnímaní hrozieb vidíme najmä medzi voličmi jednotlivých politických blokov. Voliči strán súčasnej vládnej koalície vnímajú v najväčšej miere ako ohrozenie migráciu z iných ako slovanských krajín. Tesne za ňou sa umiestnil strach z politiky orgánov Európskej únie a stupňovanie napätia medzi NATO a Ruskom. "Práve posledný spomínaný faktor najviac spája voličov z oboch názorových táborov. Za faktor ohrozujúci pocit bezpečia na Slovensku ho vníma 76 percent podporovateľov koalície a 80 percent voličov opozičných strán," ukazuje prieskum.
Voliči parlamentnej opozície však pociťujú ešte väčšiu mieru ohrozenia z iných faktorov – vedú u nich ruská vojenská agresia na Ukrajine a kroky aktuálnej vládnej koalície na čele s R. Ficom, ktoré ako ohrozujúci faktor označilo až 86 percent z nich. Len o niečo nižšie sa umiestnil v ich odpovediach strach z netolerancie voči iným politickým názorom.
„Môžeme pozorovať, že zatiaľ čo stupňovania napätia medzi NATO a Ruskom sa obáva zhodne väčšina voličov koalície aj opozície, pri vojne na Ukrajine vidíme priepastný rozdiel. Ako faktor, ktorý môže ohroziť pocit bezpečia na Slovensku, ho vníma až 86 percent voličov parlamentnej opozície, ale len 40 percent voličov strán vládnej koalície,“ dodáva analytik Hanes.
Tri najzaujímavejšie zistenia
Vzhľadom na to, že medzi sledovanými faktormi boli namerané korelácie, pre detailnejšie porozumenie dátam agentúra využila analýzu hlavných komponentov, vďaka ktorej určili, ktoré faktory ohrozenia sú vzájomné späté a možno ich vnímať ako myšlienkové vzorce a postoje ovplyvňujúce uvažovanie a rozhodovanie ľudí. "Inými slovami, vďaka analýze sme zistili, že ľudia, ktorí sa obávajú jednej veci, majú tendenciu báť sa aj určitých ďalších podobných vecí. To nám pomáha porozumieť, akými okuliarmi ľudia pozerajú na problémy okolo seba," uvádza agentúra.
Hlavná komponentová analýza podľa agentúry NMS Market Research Slovakia odhalila tri základné dimenzie postojov, ktoré reprezentujú hlavné oblasti obáv ľudí o ich bezpečnosť:
1. Geopolitické a inštitucionálne obavy
Títo ľudia sa primárne obávajú vonkajších vplyvov na Slovensko. Kriticky vnímajú politiku Európskej únie, USA, nedôverujú opozícii a majú obavy z migrácie, najmä z krajín mimo slovanského okruhu. Pre nich sú hlavnou hrozbou zahraničné inštitúcie a procesy, ktoré podľa nich môžu ohroziť suverenitu či tradičné hodnoty krajiny.
2. Netolerancia a obavy z vonkajších hrozieb
Tieto osoby vnímajú spoločnosť ako rozdelenú a ohrozenú. Ohrozenie vnímajú v prejavoch netolerancie, a to netolerancie voči iným politickým názorom, ale aj voči inej rase, vierovyznaniu či orientácii. Zároveň sa obávajú geopolitického napätia medzi veľmocami. Za nebezpečné považujú stupňujúce sa napätie medzi NATO a Ruskom aj ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine. Obavy v nich vyvoláva aj migrácia. Svet vidia ako nebezpečné miesto plné konfliktov - od lokálnych spoločenských sporov až po medzinárodné vojnové hrozby.
3. Vnútorná bezpečnosť a obavy z krokov vlády
Týchto ľudí znepokojuje najmä to, čo sa deje u nás doma na Slovensku. Obavy majú zo stavu kritickej infraštruktúry v našej krajine a sú znepokojení z toho, ako vláda rieši základné otázky, ktoré priamo ovplyvňujú ich život. Sú znepokojení aj úrovňou kriminality na Slovensku. Do určitej miery v nich obavy vyvoláva aj politika v USA. Výsledky ukazujú, že bezpečnostné vnímanie je na Slovensku silne prepojené s politickými postojmi. Analýza potvrdzuje, že bezpečnostné vnímanie nie je len o konkrétnych hrozbách, ale aj o hodnotových rámcoch.
„Postoje k bezpečnosti sa ukazujú ako úzko previazané s dôverou alebo nedôverou voči demokratickým inštitúciám, politickým stranám a zahraničným partnerom. Tento vzorec naznačuje, že pocit ohrozenia často nevychádza len zo samotných udalostí, ale z celkového svetonázoru a miery otvorenosti voči inakosti a globalizovanému svetu,“ dopĺňa na záver analytik Hanes.
