BRATISLAVA - Hospodárske subjekty čakajú z dôvodu implementácie euronariadenia o znižovaní odlesňovania nové povinnosti. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa vykonávajú opatrenia Európskej únie (EÚ) na zmiernenie globálneho odlesňovania, z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
„V záujme dosiahnutia cieľa zníženia miery globálneho odlesňovania a degradácie lesov nariadenie ukladá povinnosti pre hospodárske subjekty, obchodníkov a ich splnomocnených zástupcov v oblasti umiestnenia a sprístupnenia príslušných výrobkov z príslušných komodít na trhu EÚ vrátane ich vývozu,“ spresnil v dôvodovej správe agrorezort.
Nariadenie ukladá podľa MPRV členským štátom EÚ povinnosť kontrolovať dovoz, vývoz a produkciu výrobkov z komodít drevo, kakao, káva, sója, palma olejná, kaučuk a hovädzí dobytok, ktorých pestovanie, výroba a chov patrí medzi hlavné príčiny globálneho odlesňovania lesných pozemkov alebo degradácie lesov vo svete.
„Nariadenie ukladá Slovenskej republike povinnosť určiť príslušný orgán zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z nariadenia a zabezpečiť pre tento orgán adekvátne právomoci, nezávislosť pri výkone funkcie a zdroje na plnenie povinností,“ upozornilo ministerstvo pôdohospodárstva.
Návrh zákona určuje príslušné orgány na vykonávanie dozoru nad dotknutými hospodárskymi subjektami a obchodníkmi, ktorí príslušné komodity alebo príslušné výrobky umiestňujú alebo sprístupňujú na trhu EÚ alebo ich vyvážajú. To sa vzťahuje na ich dovoz, domácu produkciu aj obchodnú činnosť. Návrh zákona upravuje postup pri vykonávaní dozorov a ukladaní opatrení, ktorými sa zabezpečia povinnosti ustanovené nariadením.
Rámec pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa sa mení
„Cieľom návrhu zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje,“ priblížil v dôvodovej správe agrorezort.
V súlade s programovým vyhlásením vlády a s cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa podľa ministerstva pôdohospodárstva rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
„Navrhujú sa viaceré čiastkové zmeny a úpravy vyplývajúce z požiadaviek aplikačnej praxe, ktorých cieľom je zvýšenie všeobecnej zrozumiteľnosti jednotlivých ustanovení zákona a zjednodušenie ich aplikácie. Z dôvodu zjednodušenia a zrýchlenia správnych konaní a zníženia administratívnej záťaže pre občanov a podnikateľov sa vypúšťajú niektoré povinnosti pre fyzické a právnické osoby. Zároveň sa vytvárajú priaznivejšie podmienky pre aplikáciu vyhovujúcich dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy,“ dodalo ministerstvo.
Schválili úpravu poskytovania dotácií podpredsedu vlády
„Účelom návrhu zákona je zapracovanie zmien, ktoré vyplynuli z delimitácie agendy, aplikačnej praxe, precizovanie vybraných ustanovení, ako aj zjednotenie úpravy pre ďalšie fungovanie samostatného Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku,“ uviedol úrad v predkladacej správe.
Zapracovaním týchto zmien sa má dosiahnuť väčšia prehľadnosť právnej úpravy v jednotlivých oblastiach. Upraví sa aj okruh žiadateľov, postup pri predkladaní žiadosti a jej obsah, či spôsob poskytovania dotácií. Ďalej sa určia oblasti, na ktoré nemožno poskytnúť ani použiť dotáciu. Návrh upravuje výkon kontroly hospodárenia s poskytnutou dotáciou a dodržiavanie podmienok uvedených v zmluve o poskytnutí dotácie. Zákon nadobúda účinnosť 15. apríla 2025.
Zmeny pri registrácii združení posunuli poslanci do druhého čítania
Po definitívnom prijatí novely by sa agenda podľa poslancov rozložila na osem okresných úradov v sídle kraja a zastrešovalo by ju tak viac zamestnancov ako v súčasnosti na ministerstve vnútra. „Predpokladá sa uľahčenie komunikácie s klientmi prostredníctvom klientskych centier pri podaní návrhu na registráciu, zmenu, zánik združení,“ doplnili poslanci.
„Návrh zákona zároveň určuje miestnu príslušnosť, pre ktorú bude rozhodujúce sídlo združenia, a teda príslušným na konanie podľa zákona o združovaní občanov bude okresný úrad v sídle kraja, v obvode ktorého má združenie sídlo,“ priblížili návrh predkladatelia. Okresné úrady v sídle kraja sú už v súčasnosti registrovým úradom pre niektoré neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, záujmové združenia právnických osôb, ako aj spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Novela by mohla byť účinná od 1. septembra.
Poslanci schválili novelu, týka sa regulácie povolaní
"Doterajšia právna úprava ustanovila preskúmanie možnosti získania odbornej kvalifikácie prostredníctvom ďalšieho vzdelávania. Navrhuje sa právna úprava, ktorou sa preskúmava každý spôsob získania odbornej kvalifikácie bez rozdielu, či ide o vzdelanie získané v rámci formálneho alebo neformálneho vzdelávania," píše sa v dôvodovej správe k schválenej legislatíve. Do posúdenia je tak podľa rezortu školstva nevyhnutné zahrnúť všetky spôsoby získania odbornej kvalifikácie.
Test proporcionality bude po novom posudzovať nielen existujúce pravidlá, týkajúce sa právnych predpisov zameraných na regulované povolania, ale aj všeobecné pravidlá. Ide napríklad o právne predpisy, zaoberajúce sa ochranou spotrebiteľa a bezpečnosťou výrobkov.
Z legislatívy napokon vypadla úprava zákona o rokovacom poriadku, ktorú chcel presadiť cez pozmeňujúci návrh Richard Glück (Smer-SD). Pôvodne navrhoval zaviesť možnosť zastupovania povereného člena vlády iným členom vlády na zasadnutí Výboru NR SR pre európske záležitosti v prípade, ak sa poverený člen vlády nemôže na rokovaní zúčastniť. Táto úprava teda nie je súčasťou schválenej legislatívy.
Rokovanie ukončili diskusiou o miestom poplatku za rozvoj
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili tretí rokovací deň 33. schôdze návrhom novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Schôdza bude pokračovať v piatok (28. 3.) o 9.00 h, kde zákonodarcov čakajú termínované body.
Novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj upravuje zvýšenie hornej hranice sadzby tohto poplatku na základe vývoja cien stavebných prác, materiálov a pozemkov za roky 2018 až 2023. Ďalšia zmena by sa mala týkať rozšírenia možností výnosu z poplatku na rozvoj na okruh ďalších oprávnených výdavkov.
V piatok poslancov ako prvé čaká rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní o novele zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Naplánovaných je aj ďalších šesť návrhov, ktorých predkladateľom je taktiež Ministerstvo financií SR.
