USA – Predstavte si, že máte poslednú šancu zmeniť niečo vo svojom živote. Julie McFaddenová, zdravotná sestra v hospici, odhaľuje najväčšie ľútosti, ktoré jej pacienti zdieľajú na konci svojej cesty. Ich slová nám pripomínajú, čo je v živote skutočne dôležité.
Jedna z najčastejších ľútostí, ktorú zdravotná sestra spozorovala u väčšiny pacientov na sklonku života, má univerzálny charakter a dotýka sa hlbších životných hodnôt. Julie McFaddenová, skúsená hospicová sestra, využíva sociálne siete na šírenie osvety o realite smrti a procese umierania. Jej cieľom je pomôcť ľuďom lepšie pochopiť tento nevyhnutný životný úsek, pripraviť sa naň a podporiť ich duševné zdravie. V podcaste Disruptors s moderátorom Robom Mooreom hovorila o najčastejšej ľútosti, ktorú zdieľa mnoho zomierajúcich. „Najväčšia ľútosť, ktorú mi pacienti zverili, je, že si nevážili svoje zdravie, keď ho ešte mali,“ uviedla McFaddenová. Spomenula príklady, keď pacienti stratili chuť do jedla, no napriek tomu túžili po tom, aby mohli prijímať jedlo, ktoré im pripravovala rodina.
Ďalej zdôraznila, ako často počúva ľútosť nad zanedbaním bežných schopností: „Prajem si, aby som si vážil jednoduchosť bytia – ráno vstať, vyjsť z postele a ísť do práce. Alebo kamkoľvek. Teraz už nemôžem.“ Tieto slová zasiahli aj samotnú McFaddenovú, ktorá poznamenala: „Je tak ľahké brať svoje schopnosti ako samozrejmosť. To je to, čo mi umierajúci hovoria najčastejšie.“ McFaddenová poukázala aj na ďalšie typické ľútosti, ktoré sa často opakujú u zomierajúcich. Mnohí vyjadrujú ľútosť nad tým, že príliš veľa pracovali, odkladali cestovanie na dôchodok alebo nevyjadrili svoje pocity voči ľuďom, ktorí už nie sú medzi nami. Často ľutujú, že nežili tak, ako skutočne chceli, a že nedali najavo svoje skutočné myšlienky a pocity.
Tiež priznala, že tieto reflexie môže byť na konci života ťažké prijať, no zdôraznila dôležitosť ponaučenia z týchto skúseností. Podľa nej by si ľudia mali uvedomiť, že hoci smrť čaká každého, stále majú čas žiť naplno. Nemusí to nevyhnutne znamenať dramatické zmeny, ale skôr schopnosť uvedomiť si, čo je v živote skutočne dôležité. Podľa nej treba začínať deň s vďačnosťou za to, že sme sa prebudili, že môžeme vnímať svet okolo seba a užívať si jednoduché radosti. Od bežných momentov, ako je vôňa rannej kávy, až po pocit príjemného vánku na tvári – tieto malé zážitky môžu pripomínať, aký cenný je každý deň. Byť prítomný v každodennosti je podľa nej kľúčom k zmysluplnému životu.
