Piatok, 19. august 2022. Meniny má Lýdia, zajtra Anabela.

Vedcom sa podaril neuveriteľný objav v jaskyniach na Havaji

Lávový tunel na HavajiGaléria fotiek (1)
Lávový tunel na Havaji
Zdroj: Getty Images

HONOLULU - Nový výskum naznačuje, že v nehostinných a takmer neobývateľných prostrediach podzemných havajských jaskýň a tunelov žijú kolónie mikróbov. Expertov zaujali najmä preto, že žijú v podmienkach, ktoré možno nájsť aj na Marse a iných vzdialených planétach. Je preto veľmi dôležité študovať mikróby v spoločnej komunite, nie izolovane.


Vulkanické procesy, v dôsledku ktorých vznikli Havajské ostrovy, vytvorili pred stovkami rokov aj sieť podzemných tunelov a jaskýň. Sú chladné, tmavé a plné toxických plynov a minerálov, a preto sú nehostinné pre väčšinu foriem života. Vedci však zistili, že tieto sopečné otvory v skutočnosti obsahujú rozľahlé komplexné kolónie mikróbov. Ide o najmenšie známe živé organizmy na Zemi, o ktorých veľa nevieme. Vedecké odhady naznačujú, že 99,999 percenta všetkých druhov mikróbov zostáva neznámych. Niektorí preto hovoria o týchto tajomných formách života ako o "temnej hmote". Napriek tomu stále tvoria obrovské množstvo biomasy Zeme. 

Expertov na havajských lávových jaskyniach najviac zaujaloto, že tamojšie podmienky sú podobné podmienkam na Marse alebo iných planétach. Ak mikróby dokážu prežiť v týchto 600 až 800 rokov starých lávových tuneloch, možno ich v určitom štádiu nájdeme aj na Marse. Lávové jaskyne staré viac ako 500 rokov zvyčajne obsahovali rôznorodejšiu populáciu mikróbov. Preto sa domnievajú, že trvá dlho, kým tieto malé stvorenia kolonizujú sopečné tunely. Ako sa v priebehu vekov mení prostredie, mení sa aj ich sociálna štruktúra. Keď sú jaskyne mladšie a aktívnejšie, kolónie mikróbov sú k sebe druhovo bližšie. 

"To vedie k otázke - pomáhajú extrémne prostredia vytvárať interaktívnejšie mikrobiálne spoločenstvá s mikroorganizmami, ktoré sú na sebe viac závislé? A ak áno, čo je také zvláštne na extrémnych prostrediach, ktoré to pomáhajú vytvárať?" pýta sa mikrobiologička Rebecca Prescottová z Havajskej univerzity v Mānoa. Hoci je toho veľa, čo ešte nevieme, vedci sa domnievajú, že konkurencia je silnejšia v drsnejších a nehostinnejších prostrediach. "Celkovo táto štúdia pomáha ilustrovať, aké dôležité je študovať mikróby v spoločnej kultúre a nie ich pestovať samostatne ako izoláty," doplnila Prescottová. 

V prírodnom svete mikróby nerastú izolovane. Žijú a interagujú s mnohými inými mikroorganizmami v mori chemických signálov. To potom môže zmeniť ich génovú expresiu a ovplyvniť ich prácu v komunite. Zistenia štúdie boli zverejnené v časopise Frontiers in Microbiology.

Viac o téme:


 
 

Najčítanejšie články