BRATISLAVA - V piatok sa v Angole po prvýkrát po šestnástich rokoch otvorili volebné miestnosti. Parlamentné voľby predstavujú test odolnosti demokratického režimu v tejto juhoafrickej krajine po takmer troch desaťročia trvajúcej občianskej vojne, ktorá sa skončila pred šiestimi rokmi.
O kreslo v 220-člennom parlamente sa bude uchádzať 14 politických zoskupení, pričom najväčšie šance má vládna strana prezidenta Josého Eduarda dos Santosa Ľudové hnutie za oslobodenie Angoly (MPLA). Jej hlavným vyzývateľom je opozičná strana Národná únia za úplnú nezávislosť Angoly (UNITA). Právom voliť v Angole disponuje približne 17 miliónov ľudí, ktorí rozhodnú o ďalšom smerovaní na ropu bohatej krajiny, kde však stále takmer 70 percent obyvateľov žije pod hranicou chudoby.
MPLA je pri moci od osamostatnenia bývalej portugalskej kolónie, čo je už 33 rokov. Počas tohto obdobia ničila krajinu 27-ročná občianska vojna, ktorá sa skončila v roku 2002. Posledné parlamentné voľby sa v krajine konali v roku 1992, ich výsledky však UNITA po svojej porážke spochybnila a boje pokračovali. Rozorvanosť krajiny pramení z jej politických, regionálnych i kmeňových rozdielností.
Angola sa po dlhé roky stala bojiskom studenej vojny, aj keď to bola v podstate občianska vojna o moc v krajine, silné angažovanie sa cudzích štátov v tejto vojne jej dalo úplne iný rozmer.
