HELSINKI - Fínsko, ešte donedávna neutrálny severský štát, dnes patrí medzi pevné piliere NATO. Prečo sa obrátilo chrbtom k dekádam neutrality a čo si o ruskom prezidentovi myslí jeho fínsky náprotivok? V exkluzívnom rozhovore pre CNN padli slová, ktoré rezonujú naprieč celým Západom.
Putin stavil na zlú kartu
Fínsky prezident Alexander Stubb sa v ostrom rozhovore pre americkú stanicu CNN nezdržal. Rozhodnutie ruského vodcu Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu označil za „kolosálnu chybu“. Podľa Stubba ide o jedno z najväčších strategických aj taktických zlyhaní v dejinách modernej vojenskej politiky.
„Podcenil silu ukrajinskej armády, odhodlanie a jednotu Západu a zároveň fatálne precenil schopnosti vlastného vojska,“ vyhlásil otvorene.
Pokus o rozklad skončil opačne
Putin sa podľa Stubba snažil rozdeliť Európsku úniu aj transatlantické väzby. Namiesto toho však docielil ich pevné zomknutie. „Nikdy som nevidel Európu takú jednotnú,“ poznamenal prezident. A dodal: „Z plánov rozbiť NATO vzišlo to, že sa k nemu pridali dovtedy neutrálne krajiny ako Švédsko a Fínsko. Všetko, čo urobil, bola chyba.“
Fínsko sa k Severoatlantickej aliancii pridalo na jar 2023, Švédsko o rok neskôr. Obe krajiny pred inváziou Ruska do Ukrajiny dlhodobo uprednostňovali neutralitu. Verejná mienka sa však v priebehu niekoľkých mesiacov dramaticky otočila – vo Fínsku podporilo vstup do NATO takmer 80 % obyvateľov.
Dvojnásobná hranica, dvojnásobné napätie
Rozšírením aliancie o Fínsko sa hranica NATO s Ruskom takmer zdvojnásobila. Zatiaľ čo predtým susedilo Rusko najmä s Poľskom a pobaltskými štátmi, dnes sa ocitá v bezprostrednej blízkosti aj s novým, pripraveným protivníkom na severe.
Rusko preto začalo sústreďovať viac vojenskej techniky v okolí fínskych hraníc. Fínsky generálny štáb na to reaguje realisticky – pripravenosť je podľa nich kľúčová. Generál Sami Nurmi vyhlásil, že krajina sa „pripravuje na najhorší scenár“.
Sme pripravení sa brániť, odkazujú Helsinki
Prezident Stubb však situáciu mierni. „Naše hranice máme pod kontrolou. Ruské základne v pohraničí tu boli vždy. Posilňovanie prítomnosti nie je nič nové,“ tvrdí.
Fínsko zároveň nezostáva pasívne. Má jednu z najväčších armád v Európe – nielen čo do počtu, ale aj pripravenosti. „Máme povinnú vojenskú službu, ktorú absolvovalo 900-tisíc mužov a žien. Disponujeme 60 stíhačkami F/A-18 Hornet a čerstvo sme zakúpili 64 moderných F-35. Sme tiež, spolu s Poľskom, európskou veľmocou v delostrelectve,“ zdôraznil Stubb.
A s jemnou, no jasnou narážkou uzavrel: „Nemáme tú výzbroj preto, že by sme sa báli Švédska. Máme ju, aby sme odstrašili Rusko.“
