GAZA - Najmenej 20 ľudí vrátane žien a detí prišlo o život a desiatky utrpeli zranenia pri útoku izraelských ozbrojených síl na školu v palestínskom meste Gaza, v ktorej našli útočisko vysídlené osoby. Agentúru Reuters o tom v noci na pondelok informovali miestne úrady.
Aktualizované 13:16 - Približne tucet izraelských demonštrantov v pondelok násilne vnikol do areálu Agentúry Organizácie Spojených národov (OSN) pre palestínskych utečencov (UNRWA) na východe Jeruzalema. Uviedol to koordinátor UNRWA na Západnom brehu Jordánu Roland Friedrich, píše AP. Medzi protestujúcimi bola údajne aj izraelská poslankyňa Julia Malinovská, ktorá patrila k iniciátorom zákona zakazujúceho činnosť UNRWA v Izraeli. Polícia sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila.
13:07 - Skupina poslancov nemeckej vládnej sociálnej demokracie (SPD) žiada, aby Nemecko prestalo dodávať zbrane Izraelu kvôli jeho postupu vo vojne v Pásme Gazy. Vládu premiéra Benjamina Netanjahua obviňujú z porušovania medzinárodného práva, informovala dnes agentúra DPA. Nemecko patrí k najbližším spojencom Izraela v Európskej únii, jeho existenciu a bezpečnosť označuje za svoj štátny záujem.
12:57 - Krajne pravicový izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir v pondelok navštívil Chrámovú horu pri príležitosti Dňa Jeruzalema, ktorý je pripomienkou zjednotenia východnej a západnej časti mesta počas šesťdňovej vojny v roku 1967. Jordánsko návštevu odsúdilo, informuje AFP.
„Pri príležitosti Dňa Jeruzalema som vystúpil na Chrámovú horu a modlil som sa za víťazstvo vo vojne, za návrat všetkých našich rukojemníkov a za úspech novovymenovaného šéfa Šin Bet - generálmajora Davida Ziniho,“ uviedol Ben Gvir vo vyhlásení na platforme Telegram. „Šťastný Deň Jeruzalema!“ dodal.
10:44 - Najmenej 36 ľudí vrátane detí dnes zahynulo a desiatky ďalších boli zranené pri izraelskom údere na budovu bývalej školy v Pásme Gazy, pri útoku na iný dom potom zomrelo ďalších 19 Palestínčanov, informovali agentúry AFP a AP s odvolaním sa na tamojších záchranárov a zdravotníkov. Zasiahnutá škola sa nachádza vo štvrti Daradž v meste Gaza a boli v nej ubytovaní utečenci, ktorí museli kvôli vojne opustiť svoje domovy v iných častiach pásma. Izraelská armáda uviedla, že útok mieril na "kľúčových teroristov" Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu, ktorí podľa nej školu využívali ako veliace stredisko.
8:38 - Nočný izraelský útok na školu v palestínskom meste Gaza, v ktorej našli útočisko vysídlené osoby, si vyžiadal najmenej 25 obetí vrátene detí. Izraelská armáda tvrdí, že terčom boli „kľúčoví teroristi“, ktorí sa podľa nej v budove zdržiavali. Okrem tohto útoku si nálety Izraela v enkláve vyžiadali ďalších najmenej 15 mŕtvych, píšu AFP, AP a portál Times of Israel (TOI).
„Riadiace a kontrolné centrum využívali teroristi na plánovanie a zhromažďovanie tajných informácií s cieľom vykonávať teroristické činy proti izraelským civilistom a jednotkám armády v oblasti,“ uviedla izraelská armáda. Podľa nej budovu využívali členovia militantného hnutia Hamas a hnutia Palestínsky islamský džihád.
8:00 - Najmenej 25 ľudí zahynulo a viac ako 55 ich bolo zranených pri izraelskom údere na budovu školy v Gaze, informovala dnes ráno agentúra AP s odvolaním sa na tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Škola sa nachádza vo štvrti Daradž v meste Gaza a boli v nej ubytovaní utečenci, ktorí museli odísť z iných častí Pásma Gazy, oznámili zdravotnícke úrady agentúre Reuters.
7:15 - Jake Wood, riaditeľ súkromnej organizácie Gaza Humanitarian Foundation (GHF) podporovanej USA a Izraelom, ktorá mala v najbližších dňoch začať riadiť distribúciu humanitárnej pomoci v Pásme Gazy, v pondelok oznámil, že rezignoval na svoju funkciu. Informuje agentúra AFP a portálu Times of Israel (TOI).
Útok si vyžiadal 13 mŕtvych a 21 zranených vo štvrti Darádž
Agentúra AFP citovala miestnu civilná ochranu, ktorá na platforme Telegram uviedla, že útok „izraelských okupačných síl“ na školu v štvrti Darádž si vyžiadal 13 mŕtvych a 21 zranených. Niektoré telá boli podľa záberov kolujúcich na sociálnych sieťach, ktorých pravosť sa agentúre Reuters nepodarilo bezprostredne overiť, značne spálené. Izraelská armáda sa k týmto tvrdeniam zatiaľ nevyjadrila.
Izrael začiatkom mája zintenzívnil svoje vojenské operácie v palestínskom Pásme Gazy s tým, že sa snaží eliminovať vojenské a vládne kapacity militantného hnutia Hamas a priviesť späť zostávajúcich rukojemníkov, ktorí boli zajatí pri vpáde jeho bojovníkov do južného Izraela 7. októbra 2023.
Izraelské ozbrojené sily v nedeľu podľa portálu Times of Israel uviedli, že cieľom ich novej pozemnej operácie proti Hamasu, ktorá sa začala pred týždňom, je do dvoch mesiacov obsadiť 75 percent územia Pásma Gazy. Doteraz majú pod kontrolou približne 40 percent oblasti. USA však podľa informácií televízie i24News požiadali Izrael, aby implementáciu tohto plánu odložil a umožnil pokračovanie rokovaní s Hamasom o dohode o prepustení izraelských rukojemníkov a prímerí.
Obvinili muža za pokus o podpálenie pobočky veľvyslanectva USA v Tel Avive
Muža s dvojakým nemeckým a americkým občianstvom v New Yorku zatkli a obvinili z pokusu o vykonanie podpaľačského útoku na pobočku amerického veľvyslanectva v izraelskom meste Tel Aviv. V nedeľu to oznámilo americké ministerstvo spravodlivosti, informuje DPA a AP.
Agenti Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) zatkli 28-ročného Josepha Neumeyera v nedeľu na letisku v New Yorku po tom, čo ho izraelské úrady deportovali do USA. Podľa newyorskej federálnej prokuratúry odcestoval Neumeyer do Izraela, kde 19. mája prišiel s batohom k pobočke veľvyslanectva v Tel Avive, no dostal sa do konfrontácie s členom bezpečnostnej služby, ktorého opľul a potom utiekol. Batoh, v ktorom sa našli tri fľaše s horľavinou, nechal na mieste. Polícia potom Neumeyera vystopovala v hoteli nachádzajúcom sa neďaleko pobočky veľvyslanectva a zatkla ho.
Podľa FBI podozrivý pred útokom zverejnil na sociálnych sieťach odkazy ako „Pridajte sa ku mne, keď podpálim veľvyslanectvo v Tel Avive“ či „Smrť Amerike“. Údajne sa vyhrážal smrťou aj americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Ten počas svojho prvého funkčného obdobia napriek námietkam Palestínčanov uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a z Tel Avivu tam presunul americké veľvyslanectvo.
Neumeyera, pochádzajúceho z Colorada, v nedeľu predviedli pred sudcu v New Yorku, ktorý ho poslal do väzby. V prípade dokázania viny mu hrozí až 20 rokov väzenia a pokuta do výšky 250-tisíc dolárov.
Španielsko vyzvalo na medzinárodné zbrojné embargo voči Izraelu
Španielska vláda vyzvala na zavedenie medzinárodného zbrojného embarga voči Izraelu s cieľom ukončiť humanitárnu katastrofu a vojnu v Pásme Gazy. Na úvod nedeľňajšieho ministerského stretnutia tzv. Madridskej skupiny v španielskom hlavnom meste to povedal španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares, informovali agentúry DPA a AFP.
„Všetci sa musíme dohodnúť na spoločnom zbrojnom embargu. Posledná vec, ktorú Blízky východ teraz potrebuje, sú zbrane,“ uviedol Albares. Vyzval tiež na „okamžité pozastavenie“ partnerskej dohody Európskej únie s Izraelom, čo aj Brusel v súčasnosti zvažuje, a na zavedenie cielených sankcií voči jednotlivcom, ktorí bránia urovnaniu izraelsko-palestínskeho konfliktu vo forme vzniku dvoch samostatných štátov. V prípade potreby by mali byť sankcie uvalené aj na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
„Nič, o čom sa tu diskutuje, nie je namierené proti Izraelu,“ zdôraznil šéf diplomacie španielskej ľavicovej vlády. Zdôraznil, že „palestínsky ľud má rovnaké právo na mier a bezpečnosť ako izraelský ľud“. Podľa Albaresa musí do Pásma Gazy začať masívny prísun humanitárnej pomoci bez podmienok a bez obmedzení a nesmie byť kontrolovaný Izraelom. „Mlčanie v týchto chvíľach je prejavom spolupáchateľstva na tomto masakre,“ povedal Albares.
Španielska vláda je jedným z najtvrdších kritikov vojenskej operácie izraelskej armády v Pásme Gazy v Európe. V septembri minulého roka zorganizovala prvé stretnutie Madridskej skupiny, na ktorom sa zúčastnilo výrazne menej krajín.
Na druhé stretnutie prišli ministri a poprední predstavitelia z približne 20 krajín Európy vrátane Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka a Talianska, ako aj z Egypta, Jordánska, Saudskej Arábie, Turecka, Maroka, Ligy arabských štátov a Organizácie islamskej spolupráce či Brazílie. Zástupcov vyslali aj Nórsko, Island, Írsko a Slovinsko, ktoré rovnako ako Španielsko už uznali samostatný palestínsky štát.
Podľa palestínskych zdrojov bolo od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorú spustil bezprecedentný masaker palestínskych militantov v Izraeli zo 7. októbra 2023, zabitých viac ako 53.900 ľudí a vyše 122 700 utrpelo zranenia.
Izrael stiahol svojho veľvyslanca v USA; má vysvetliť svoje kontroverzné výroky
Izraelského veľvyslanca v USA Jechiela Leitera povolali do Izraela za jeho kontroverzné výroky v podcaste PragerU. Vyhlásil v ňom, že kritici z radov izraelskej ľavice a médiá premiéra Benjamina Netanjahua ohovárajú a robia všetko pre jeho zvrhnutie. Veľvyslanec v rozhovore odmietol aj tvrdenia, že Netanjahu predlžuje vojnu v Pásme Gazy len preto, aby zostal pri moci. V nedeľu o tom informovala agentúra AFP.
Podľa izraelského ministerstva zahraničných vecí sa veľvyslanec týmto vyjadreniami dostal do rozporu s diplomatickými pravidlami, pretože diplomati by sa nemali verejne zapájať do politických sporov.
V pozadí tohto incidentu je rastúca kritika Netanjahuovej politiky a rozhodnutí zo strany izraelskej verejnosti – podľa prieskumov si 55 percent ľudí myslí, že mu ide viac o udržanie moci než o ukončenie vojny alebo prepustenie rukojemníkov zavlečených do Pásma Gazy palestínskymi komandami po ich vpáde na juh Izraela zo 7. októbra 2023. Leiter je politickým nominantom a bývalým Netanjahuovým poradcom. Žije na okupovanom Západnom brehu. Jeho syn Moše v novembri 2023 zahynul počas bojov v Pásme Gazy.
PragerU (skratka pre Prager University) je to americká pravicová mediálna a vzdelávacia platforma, ktorá vytvára krátke videá a podcasty s konzervatívnym a libertariánskym obsahom. Založil ju konzervatívny komentátor a rozhlasový moderátor Dennis Prager s cieľom šíriť „americké hodnoty“ a konzervatívne názory na ekonomiku, politiku, náboženstvo, históriu, vzdelávanie a kultúru. PragerU je často kritizovaná za jednostrannosť a ideologickú propagandu, prezentovanie názorov ako faktov a skresľovanie vedeckých a historických tém. V USA má veľký vplyv najmä medzi konzervatívnou mládežou a na sociálnych sieťach, kde má milióny sledovateľov.