BRATISLAVA - Prvej dáme Slovenska Silvii Gašparovičovej (63) sa za posledný rok radikálne zmenil život. Jej manžel Ivan Gašparovič sa rozhodol robiť kariéru na prezidentskom stolci a ona sa musela chtiac-nechtiac prispôsobiť.
Ak porovnáte svoj život pred zvolením manžela za prezidenta a teraz, čo sa zmenilo?
- Zmenilo sa toho veľa. Musela som sa vzdať svojich aktivít a zrazu sa venovať úplne inej práci. Nemôžem robiť stavbárstvo, a to som mala rada. Stratila som súkromie. No a nikdy nie som sama. So sprievodom nie je možné vždy zrealizovať všetko, čo by som chcela.
Ako na zvolenie vášho manžela za prezidenta SR reagovala rodina?
- Dcéra ani syn tým nie sú nadšení. Chcú si žiť svoj život.
Aký máte vzťah k médiám a k novinárom?
- Novinári mi neprekážajú, robia si iba svoju prácu. Dokonca by som povedala, že ich mám rada.
Je jednoduchšie byť stavbárkou-podnikateľkou, či prvou dámou?
- Pracovala som vyše desať rokov v súkromnej firme. Vtedy sa hneď prejavilo, či to, čo som urobila, bolo dobré, alebo zlé. Tu veľa vecí neviem ovplyvniť.
Funkcia prvej dámy má azda aj pozitívne stránky...
- To áno. Stretávam mnoho zaujímavých ľudí, pocestujem do krajín, kam by som sa inakšie nedostala. Najviac ma napríklad prekvapil New York. Mrakodrapy sa mi tam nezdali až také vysoké ako vo filmoch.
Čo vás ako vyštudovanú stavbárku prekvapilo v priestoroch Prezidentského paláca?
- Ako prvé ma šokovalo, že všetky dvere sú pozamykané. Zo začiatku som si povedala, Bože, veď ja tu dostanem klaustrofóbiu.
Prečo sa všade zamykalo?
- Vraj je v Paláci veľa vzácnych predmetov, aby teda nezmizli. Tak som sa pýtala, azda si nemyslíte, že by sme to ukradli my, čo tu pracujeme?
Ešte niečo ste zmenili?
- Klimatizáciu v mojej kancelárii skryli za radiátory. Bolo to neestetické.
Ako vyzerá váš bežný deň? O koľkej vstávate?
- Vstávame s manželom spoločne asi o siedmej hodine. Urobím raňajky. Každé ráno sa chystám, že pripravím niečo zdravé, ale nakoniec ostaneme pri čaji a chlebe so šunkou alebo syrom. Občas ma manžel podpichne, že či to môže jesť, či si uvedomujem, že je to pre prezidenta.
Radíte manželovi pri výbere oblečenia?
- Radím mu, akú kravatu a tak, ako sa zladiť. Ten zvyk už máme roky. On mi tiež radí, či to, čo si chcem obliecť, je vhodné.
Čo vás čaká v práci?
- Prejdem si program so stretnutiami. Mám veľmi veľa korešpondencie. Obracajú sa na mňa občania a združenia so žiadosťami o pomoc či podporu. Každý projekt čítam. Je toho dosť.
Vidíte sa s manželom aj počas dňa?
- Občas sa spolu naobedujeme. Dáme si doviezť obed z ,Parlamentky` (reštaurácia NR SR). Je to veľmi skromné.
Musíte teda navariť výdatnejšiu večeru...
- Večeru variť nestíham, väčšinou je len suchá. Veď sme aj trochu zoštíhleli.
Kto vám pomáha s chodom domácnosti? Ako je to s nákupmi?
- S upratovaním mi pomáha jedna milá pani. Na nákupy chodím do "nášho obchodu" v Pezinku. Chodí so mnou iba šofér.
Stretávate sa so svojimi starými priateľmi, alebo ste tie stretnutia museli obmedziť?
- Často sme sa predtým prechádzali a išli sme so známymi na kávu a do cukrárne. Ale to teraz nie je možné. Je menej času a ani by to nebolo vhodné. Návštevy rodiny a starých priateľov však zachovávame.
Sú súčasťou takýchto návštev aj vaši ochrankári?
- Nie, chodíme len k našim priateľom a známym. Ochrankári čakajú vonku, nie je potrebné, aby chodili dnu.
Nie je tých takzvaných priateľov odrazu akosi viac?
- Zo začiatku sa k nám hlásili mnohí, ktorých sme predtým vídavali veľmi málo. Po čase sa to však znormalizovalo. Starí priatelia, ktorí boli, tí zostali.
