BRATISLAVA - V uliciach hlavného mesta sa dostala do popredia veľmi diskutovaná téma ohľadom novej spaľovne v rafinérii Slovnaft. Vážnosť celej situácie si uvedomili aj niektorí politici, ktorí začali produkovať podnetné príspevky na sociálnych sieťach a téma je už aj na komunálnej úrovni. Táto inštancia je však pri prípadnom zastavení projektu bezmocná, čo teraz prezentuje aj starosta mestskej časti Ružinov Martin Chren.
archívne video
Chren na sociálnej sieti odprezentoval výsledok hlasovania ohľadom uznesenia, ktoré je výsostne proti výstavbe spaľovne v navrhovanom rozsahu v rafinérii Slovnaft. Až na štyroch poslancov, ktorí nehlasovali proti, sa všetci štyridsiati jednohlasne zhodli na schválení uznesenia, ktoré však nemá zásadný efekt na "ohrozenie" projektu.
"Aj keď ide o deklaratívne uznesenie - mesto reálne nemá moc projekt zastaviť, tú má v rukách jediný človek, minister životného prostredia - je dôležité, aby sme strážili záujmy nášho mesta a Ružinova," vysvetlil ružinovský starosta.
Spoločnosť Slovnaft vníma štvrtkové vyhlásenie bratislavských mestských poslancov k zámeru jej spaľovne ako deklaratívne a politické. Uviedol to hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Spoločnosť zároveň deklaruje, že je pripravená na odbornú diskusiu. "Vyhlásenie mestských poslancov vnímame čisto ako deklaratívne a politické," skonštatoval Molnár.
Vo verejnom priestore koluje podľa spoločnosti veľa nepravdivých a zavádzajúcich informácií, ktoré "prirodzene" znepokojujú verejnosť a mestskí zastupitelia na to následne reagujú. Preto je podľa nej nevyhnutné, aby prebiehala odborná diskusia a Slovnaft je na ňu pripravený. Za dôležité považuje, aby sa rozhodnutia prijímali na základe objektívnych a presných informácií.
Toto je podľa Chrena problém
Chren spaľovňu ako takú nespochybňuje, no pochybnosti v ňom vyvoláva čosi iné. "Problémom je rozsah navrhovaného projektu. Nejde o nahradenie starej spaľovne novou, ide o výrazné zväčšenie súčasnej spaľovne za účelom zhodnocovania o štvrť milióna ton odpadu ročne oproti dnešku," posťažoval sa Chren.
Podľa prezentovaných materiálov by mali emisie aj po postavení najväčšej spaľovne klesnúť o 20 percent. "Problém však je, že niektoré látky - ako napríklad dioxíny - sa merajú veľmi ťažko, ak vôbec. Absolútne neuspokojivé je vysvetlenie, ako sa má odpad dovážať (plánovaných 50 percent železnicou by stále znamenali desiatky kamiónov denne plných odpadkov na našich cestách)," pokračuje v kritike Chren. Kompetentným navyše úplne chýbajú podrobné údaje ohľadom toho, ako sa bude nakladať s odpadom po spaľovaní - s popolom, škvárou a popolčekom.
Rozhodnúť musí Taraba, priaznivcov novej spaľovne nebadať
"Po ukončení spaľovania by takéhoto odpadu malo zostať asi 80 tisíc ton - aj pri použití najväčšieho možného kamiónu ide o 9 plne naložených nákladiakov denne, vrátane víkendov a sviatkov," ukázal Chren na riziko s tým, že jediný, kto teraz môže celý projekt stopnúť je ministerstvo životného prostredia na čele s Tomášom Tarabom.
Kritiku voči spaľovni vyjadril v statuse aj vicestarosta mestskej časti Petržalka Ján Karman, ktorý ironicky "hľadá podporovateľa novej spaľovne". "Hoci existujú pozitívne príklady aj zo zahraničia (Švédsko, Dánsko), na Slovensku veľmi nemáme dôveru k dodržiavaniu prísnych noriem a ekologických štandardov. Nachádzame sa na Žitnom ostrove, na ktorom máme chránený vodný zdroj, čo je v kontexte rizík absolútne nevhodná lokalita pre navyšovanie potenciálnej environmentálnej záťaže," posťažoval sa Karman. Ten navyše spresnil, že ani termín "nová spaľovňa" nie je faktograficky správny. Ide vraj o 7-násobné rozšírenie objemu
Budovanie úplne novej spaľovne nie je na mieste, reaguje Taraba
Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa nestotožňuje s ideou budovania úplne novej spaľovne v Bratislave. Namiesto toho volí alternatívu modernizácie tej existujúcej. "Chcem všetkých občanov Bratislavy ubezpečiť, že tak ako pri Dudinciach, budeme aj tento a všetky podobné projekty na Slovensku, hodnotiť vždy veľmi detailne a pod mojím vedením sa určite Slovensko nevydá cestou ako v minulosti Švédsko, že sa narobia extrémne spaľovacie kapacity, a to len preto, aby sa importoval odpad z cudziny. Zo Slovenska určite nedovolíme spraviť odpadkový kôš Európy," uistil Taraba.
