BRATISLAVA/PRAHA - Novelu Trestného zákona kritizuje opozícia, prezidentka Zuzana Čaputová aj inštitúcia Európskej únie. V uliciach slovenských miest protestovali opakovane tisíce ľudí. Úrad európskeho verejného žalobcu (EPPO) už v decembri uviedol, že vládny návrh zmien v trestnom práve na Slovensku znamená vážne nebezpečenstvo narušenia právneho štátu. K slovenskému zákonu sa najnovšie vyjadrili aj českí experti v oblasti trestného práva pre Advokátni deník.
archívne video
JUDr. Marek Nespala, advokát, predseda Výboru pre odbornú pomoc a ochranu záujmov advokátov ČAK, člen prezídia Únie obhajcov ČR
Nespala sa domnieva, že Európska komisia má legitímne právo v záujme ochrany európskeho práva a finančných záujmov EÚ od ich členských štátov požadovať zákonnú ochranu konkrétnych a špecifických objektov v podobe trestno-právnej reprobácie. Nehovorí však ako to dosiahnuť.
"Tým mám na mysli druhy a výmery trestných sankcií a špecifikáciu orgánu činného v trestnom konaní v takých veciach príslušného. Ad absurdum by potom mohol od Európskej komisie zaznieť napríklad aj požiadavka na stanovovanie trestných sankcií v rámci konkrétnych sadzieb a výmerách. Také požiadavky, teda na druh orgánu a spôsobu trestného postihu už podľa môjho názoru predstavujú excesívny presah pôsobnosti inštitúcií EÚ do suverenity členského štátu," uviedol pre Advokátní deník.
Pre doplnenie uviedol, že podľa skúseností slovenských kolegov bola v nedávnej dobe na Slovensku trestná represia v predmetnej oblasti "zhusta nadužívaná a nástroje trestného práva používané ako politický regulatív spoločnosti, čo práve umožňujú drakonické tresty a špecifické justičné orgány tieto aplikujúce, keď takú prax trestnej politiky samozrejme v slobodnej a demokratickej spoločnosti nemožno akceptovať," skonštatoval.
Mgr. Lukáš Trojan, člen predstavenstva ČAK, člen prezídia Únie obhajcov ČR, zapísaný tiež na zozname advokátov vedenom SAK
Trojan sa oboznámení s legislatívou podľa jeho slov nielenže nemôže stotožniť s výhradami zo strany eurokomisára pre spravodlivosť Didie Reyndersa, ale domnieva sa, že slovenská právna úprava ide správnym smerom.
"Ak sa osoba, ktorá hodnotí legislatívne zmeny v oblasti trestného práva, neuspokojí s čítaním titulkov a politických skratiek a namiesto toho sa zoznámi s prijatými zmenami, zistí, že u našich slovenských susedov sa objektívne nedeje nič iné ako to, že prispôsobujú mimoriadne prísne nastavený systém trestanie tomu, čo je štandardom tzv. západnej Európy vrátane slovenskej právnej úpravy," uviedol.
Vyjadril sa aj k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. "Neverím tomu, že rôzne „špeciály“ vedú k zlepšeniu odhaľovania a vyšetrovania trestnej činnosti. Domnievam sa, že efekt je presne opačný. Uzavretý systém vedie skôr či neskôr k zapuzdreniu, získaniu pocitu „nadradenosti“ nad ostatné zložky a falošnému elitárstvu. Taká pozícia často vedie k jednaniu, ktoré je na hrane či už za hranou zákona," vyhlásil.
Podľa neho vyšetrovať, dozorovať aj rozhodovať závažnú trestnú činnosť bez problémov zvládajú základné sústavy tak štátnych zastupiteľstiev, ako aj súdov bez toho, že by k tomu bolo potrebné umelo vytvárať akékoľvek špeciálne zložky. "V Českej republike sme sa zriadeniu špecializovaných zložiek SZ našťastie tesne vyhli a nikto v odbornej komunite nemá pocit, že by tým v rámci trestného procesu došlo k akejkoľvek ujme. Som presvedčený, že práve slovenská skúsenosť je mementom toho, kam môžu podobné experimenty viesť," dodal.
Samotnej novele trestného zákonníka podľa neho nemožno fakticky vytknúť žiadnu pasáž. "Ide o novelizáciu, ktorá má depenalizačný charakter a ktorá približuje slovenskú právnu úpravu tej českej. Postavenie Českej i Slovenskej republiky na chvoste Európy v počte väznených osôb na obyvateľa jednoznačne osvedčuje vhodnosť navrhnutých úpra," vyhlásil s tým, že stanovisko EK možno v kontexte prijatých úprav jednoznačne hodnotiť ako rýdzo politické, a nie odborné zhodnotenie legislatívnych zmien v oblasti trestného práva.
JUDr. Tomáš Sokol, člen predstavenstva ČAK, prezident Únie obhajcov ČR, zapísaný tiež na zozname advokátov vedenom SAK
Zatiaľ sa podľa Sokola zdá, že najväčšou slabinou celej legislatívnej operácie je rýchlosť, s akou prebehla. Isté tiež je, že vládna koalícia pretlačila novelu s vysoko senzitívnym obsahom „na silu“, čo sa jej bude asi ešte viackrát vracať. "Možno pochybovať, že bolo v silách všetkých poslancov sa s obsiahlym materiálom detailne zoznámiť a niektorí zrejme hlasovali podľa politickej príslušnosti. To ale asi nie je nič neobvyklé aj v prípade iných zákonov a nič to nevypovedá o obsahu noviel," dodáva.
Vládna koalícia má podľa jeho názoru nepochybne pravdu v tom, že v mnohých prípadoch v predchádzajúcej dobe trestné konanie na Slovensku budilo podozrenie, že všeličo z toho má dosť ďaleko do spravodlivého procesu. "Na druhú stranu ale nedokážem preveriť dôvodnosť námietok opozície, podľa ktorej zo zmien môžu profitovať niektorí priaznivci či možno skôr bývalí spolupracovníci tých, ktorí dnes personálne tvoria špičku vládnej koalície. Pokiaľ som stihol „preletieť“ novelu trestného zákonníka a trestného poriadku, nič, čo by ohrozovalo právny štát, som nezistil," dodal.
V tejto chvíli podľa neho nie je jasné, do akej miery budú schválené zmeny napadnuté, prípadne spochybnené iným spôsobom. Dodáva však, že na nejaký fatálny dopad týchto zmien na fungovanie právneho štátu, prípadne výkonu trestného súdnictva, to nevyzerá.
Na vyhlásenie eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, že ak parlament zmeny prijme, mohla by Európska komisia zablokovať Slovensku časť únijných fondov, uviedol, že EK neuvádza nič konkrétne, čo by odôvodňovalo takto závažnú hrozbu. Podľa neho žiadny z princípov právneho štátu neohrozuje zrušenie ÚŠP, pretože jeho funkciu ľahko zastane bežná sústava prokuratúry či obdobného orgánu.
Sokol všeobecne považuje zníženie niektorých trestných sadzieb za pozitívny krok a súhlasím aj s jeho miestnou obdobou. "Za seba by som k tomu dodal, že v SR sa o tom, že hrozba trestu nemá príliš veľký vplyv na páchanie trestnej činnosti, učia už študenti na právnickej fakulte. To, čo na začiatku januára vykonali na Slovensku, možno označiť za dosť hlbokú legislatívnu orbu. Avšak legitímne," skonštatoval svoj názor pre Advokátní deník.
JUDr. Filip Seifert, MBA, člen prezídia Únie obhajcov ČR
Podľa názoru Seiferta je potrebné odlíšiť politiku od trestnej politiky štátu. "Zmeny trestných sadzieb by mali vychádzať z odbornej diskusie a mali by byť podložené faktami a praktickými poznatkami. Nemali by teda byť náhodným ad hoc politickým rozhodnutím a rozhodnutím čiastkovým," uvádza s tým, že zmeny mali byť spoločnosti vopred dostatočne komunikované a vysvetlené, aby každá takáto zmena nevzbudzovala pochybnosti, aby spoločnosť mala naďalej dôveru v justičný systém.
"Zmeny majú svoj rub a líce. Na jednej strane vo všeobecnosti pomaly dochádza k sprísňovaniu trestnej represie, čo vo svojom dôsledku, pokiaľ sú zmeny nerozumné, približuje spoločnosť k policajnému štátu a k inkvizičnej justícii, čo vedie tiež k oslabeniu dôvery v štát a k potlačeniu slobody a práv osôb. Pokiaľ zmena napravuje predošlé nedôvodné zvýšenie represie, tak ju nemožno hodnotiť ako nesprávnu. Na druhej strane nedôvodné oslabenie zisťovania trestných činov a dôsledkov trestnej zodpovednosti môže viesť k selektívnemu uplatňovaniu trestnej zodpovednosti a nekoncepčnému zásahu do celého systému, čo nebude mať vo svojom konečnom dôsledku pozitívne dopady," konštatuje.
Všetky zmeny je teda podľa neho potrebné dôsledne vážiť najmä s prispením praktikov a teoretikov z celého systému, pričom sa domnieva, že musia byť v prvom rade rozumné a nesmú preferovať represiu a uľahčovanie trestného konania na úkor práv a spravodlivosti. Zmena spočívajúca v posilnení represie s cieľom potrestať čo najviac osôb nie je podľa jeho slov správna a rovnako tak zmena spočívajúca v neodôvodnenej umiernenosti niektorých skutkových podstát. "Konkrétne zmeny slovenskej právnej úpravy však nepoznám," dodal.
