BRATISLAVA – Z nákupov chceme zážitok, cestujeme kvôli ním do zahraničia a pracujeme na ne menej, ako pred 30 rokmi. Dnešné nákupné správanie Slovákov sa s tým porevolučným nedá porovnať. Iné sú nielen naše preferencie a finančné možnosti, ale aj ponuka tovarov na pultoch. Na nákupy nám dnes stačí odpracovať kratší čas, ako kedysi. Iné je to už ale s bývaním.
Tým, čo sa zmenilo, je bezpochyby predajná plocha obchodov. Tá je vďaka nákupným centrám až štyrikrát väčšia, ako pred vyše 30 rokmi. „V súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) predstavovala v roku 2020 predajná plocha obchodov 3,73 mil. štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 štvorcového metra z plochy obchodu,“ uviedla analytička Wood&Company Eva Sadovská.
V porevolučných rokoch bola táto plocha pritom štvornásobne menšia ako teraz a to vo výmere 0,93 mil. štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu. „Koncom deväťdesiatych rokov začali na Slovensku pôsobiť zahraničné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia malo Slovensko aj prvé moderné nákupné centrum v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie. Nákupné centrá sa stali za posledné desaťročia pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov - zábavy, kultúry či gastronómie pod jednou strechou. Sú neoddeliteľnou súčasťou nielen Bratislavy, ale aj krajských či väčších okresných miest,“ vysvetlila.
Na nákupy robíme menej, na bývanie ale oveľa viac
Zmenila sa aj naša finančná situácia. Podľa analytičky si totiž z dnešných platov môžeme dovoliť kúpiť viac. Na naše nákupy totiž vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška príjmov. „Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 - 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti zarábame v priemere reálne cca o 35 % viac ako v roku 1989,“ uviedla.
Ako poznamenala, v minulom režime „byť bez práce“ takmer nebolo možné, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. „Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred vyše desiatich rokov. Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie (na prelome rokov 2019 a 2020) sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň 8 %, avšak v súčasnosti sa už nachádza tesne nad úrovňou 6 %,“ tvrdí.
Rozdiel je tiež v tom, že na nákupy nám dnes stačí odpracovať kratší čas. „Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Porovnateľný čas ako kedysi strávime v práci kvôli nákupom mliečnych výrobkov. Na kúpu chleba dnes však musíme odpracovať o niekoľko minút viac ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa lodičiek stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere približne jeden pracovný deň,“ porovnala.
Horšie je to už z pohľadu bývania – na to potrebujeme pracovať oveľa viac. "Za byty a domy dnes platíme podstatne viac ako pred revolúciou. Kým v roku 1989 jeden meter štvorcový nehnuteľnosti určenej na bývanie vychádzal na 5 dní strávených v práci, tak v súčasnosti je to deväťnásobne viac – až 46 dní,“ dodala.
Analytička prízvukovala, že takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. „V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov,“ pripomenula.
Nakupovanie online aj nákupná turistika
Medzi najväčšie zmeny oproti tomu, ako sme nakupovali pred 30 rokmi, patrí to, že dnes máme možnosť nakupovať online, nakoľko e – shopy sa stali za posledné desaťročia vhodným doplnkovým predajným kanálom pre kamenné predajne Rozdiel je aj v tom, že dnes chcú mať už ľudia z nakupovania zážitok. “Aj preto na popularite za posledné desaťročia získali nákupné centrá, ktoré pod jednou strechou ponúkajú nielen nakupovanie, ale aj možnosť stravovania sa, zábavy, relaxu či stretávania sa s rodinou a priateľmi,“ zhodnotila Sadovská. Realitou je aj nákupná turistika v zahraničí, čo však nie je najlepšie pre našu ekonomiku.
Čoraz častejšie sa kladie dôraz tiež na uvedomelý prístup k nakupovaniu. Podľa analytičky je za tým snaha nevytvárať zbytočný odpad, neplytvať energiami, a teda aj pri nakupovaní čo najmenej ekologicky zaťažovať našu planétu.
