TORONTO - Odborníci varujú, že nočná práca vedie k vyššej pravdepodobnosti straty pamäte. Naznačuje to štúdia vedcov z kanadskej York University. Podľa ich zistení môžu ľudia, ktorí pracujú v noci, trpieť kognitívnymi poruchami. Tie sa okrem iného prejavujú zhoršeným stavom mozgu a neschopnosťou jasne rozmýšľať.
Podľa výsledkov štúdie kanadských vedcov sa môžu nočné zmeny podpísať pod vznik kognitívnych porúch, ktoré sa prejavia stratou pamäte. K tomuto zisteniu dospeli po analýze dát zozbieraných od 47 811 dospelých osôb. Okrem údajov o zamestnaní sa výskumníci zamerali aj na výsledky testov kognitívnych funkcií. "Výsledky naznačujú potenciálnu súvislosť medzi prácou na zmeny a zhoršením kognitívnych funkcií," konštatovali v článku zverejnenom v odbornom časopise PLOS ONE.
Práca v noci by mohla viesť k strate pamäti u dospelých v strednom a vyššom veku, keďže u tých, ktorí pracujú do neskorých hodín, bola zaznamenaná vyššia miera zhoršenia kognitívnych funkcií o 79 percent. Respondenti, ktorí trávili noc v práci, častejšie trpeli problémami s pamäťou v porovnaní s tými, ktorí mali pravidelnejší pracovný čas. U pracujúcich na nočné zmeny bola zaznamenaná aj väčšia pravdepodobnosť, že budú mať problémy so schopnosťou riadiť svoje myšlienky, emócie a činy.
Zhruba každý piaty človek je počas svojej kariéry nútený pracovať na zmeny. Odborníci naznačujú, že narušenie cirkadiánneho rytmu človeka spôsobené týmto pracovným režimom má nepriaznivý vplyv na kognitívne funkcie najmä u dospelých v strednom a vyššom veku. Všetky bunky v tele pracujú na základe cirkadiánnych hodín, čiže vnútorne riadeného 24-hodinového rytmu, ktorý často trvá dlhšie ako 24 hodín. Každý deň sa telo resetuje podľa slnečného cyklu, ale ten môže byť narušený príliš veľkým alebo príliš malým vystavením slnečnému žiareniu, čo je častý problém ľudí pracujúcich na zmeny.
Cirkadiánne hodiny človeka určujú načasovanie mnohých dôležitých telesných funkcií vrátane spánkových cyklov, hormonálnej aktivity, rytmu telesnej teploty, konzumácie potravy a trávenia. Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb by mal každý dospelý človek spať aspoň sedem hodín denne. Narušenie cirkadiánneho rytmu organizmu sa spája s vyšším rizikom mnohých zdravotných problémov vrátane chronických ochorení, depresie, obezity, cukrovky 2. typu, kardiovaskulárnych problémov a bolesti hlavy.
