Voči strelcovi necíti nenávisť, ale ľútosť. A obrovský smútok. To sú pocity, ktoré v týchto dňoch lomcujú majiteľom Teplárne Romanom Samotným. Myslí na dospievajúce deti, ktoré o sebe pochybujú. Sám vyrastal na malej dedine a vie, aké ťažké je začať sa akceptovať.
Samotného už ani neprekvapuje, že aj po tom, ako pred jeho podnikom na Zámockej ulici v Bratislave 19-ročný Juraj chladnokrvne zabil dvoch mladých mužov z LGBTI+ komunity, pribúdajú na sociálnych sieťach naďalej rôzne urážlivé komentáre. „Hovoria, že sme chorí, pomýlení, môžeme si za to sami, nemali by sme sa ukazovať, chcú z nás vyháňať zlo,“ opisuje, s čím sa denne ľudia z tejto komunity stretávajú. Pred tragickou stredou, keď prišli po chladnokrvnej vražde o život jeho dvaja kamaráti, aj po nej. Nič sa nezmenilo. "My sme si na nenávisť zvykli. Keby sme mali všetko nahlasovať, tak sme na polícii každý týždeň. Naučili sme sa nepripúšťať si to do sŕdc," hovorí otvorene.
Nie sme izolovaná komunita
Samotný si vie živo predstaviť, ako nálady v našej spoločnosti ovplyvňujú mladých ľudí vo veku 12 či 13 rokov, ktorí si uvedomujú, že sú nejakým spôsobom iní. Túto skúsenosť má sám za sebou. Vyrastal v prostredí malej dediny a keď si uvedomil, že je s ním „niečo inak“ bol zo seba znechutený.
Priznáva, že dospieval s veľkou bolesťou v duši, no mal to šťastie, že mama ho prijala a podporuje ho. Mnohí však také šťastie nemajú a už v domácom prostredí sa začínajú písať smutné osudy. Roman pozná ľudí, ktorých rodičia vyhodili z domu, posielali ich na liečenie alebo radšej sami odišli. Ďalší žijú dvojaký život. Dospievajúci mladí ľudia o sebe pochybujú, nevážia si sami seba, myslia si, že si nezaslúžia lásku a patri na okraj.
"Mali by pochopiť, že vôbec to tak nie je, no nálada v našej spoločnosti to v nich podporuje," hovorí. Obáva sa, že mnohé kondolencie a spoluúčasť zo strany politikov sú falošné. Tak, ako nedávno riešil parlament dúhové vlajky, v blízkom čase majú riešiť to, aby sa v školách deti nemohli dozvedieť o inej orientácii alebo inej rodovej identite. "Oni nás chcú vymazávať, nechcú, aby sme vôbec boli vo verejnom priestore," hovorí.
Prezidentka Zuzana Čaputová je podľa majiteľa Teplárne jedným z mála hlasov slušnosti medzi politikmi. Hlava štátu si vo štvrtok uctila na mieste tragédie na Zámockej ulici pamiatku obetí streľby položením kytice a zapálením sviečky. Stretla sa aj so zástupcami LGBTI komunity. Fotka, na ktorej objíma zničeného Romana, obletela médiá.
„Ľudia nechápu, že my nie sme izolovaná komunita. My sme vaše rodiny, my sme vaši súrodenci, vaše deti, vaše tety, ujovia, my sme takí ako vy,“ zdôrazňuje Samotný. Za najdôležitejšie považuje nemlčať. „My neustále mlčíme a nechávame zlo rásť. Musíme prestať mlčať. To, čo sa stalo, nie je iba o LGBTI+komunite, ale o celej spoločnosti,“ pripomína.
archívne video: Majiteľ Teplárne Roman Samotný o tragédii na Zámockej
Aj Matúš a Lukáš mali svoje sny
Matúša a Lukáša strelec chladnokrvne popravil, keď sedeli pred Teplárňou na lavičke a pili limonádu. „Zomreli len pre to, akí sa narodili. Nie preto, že by urobili niečo zlé,“ krúti hlavou Samotný. Aj on mal byť v čase vraždy v podniku, kde sa mal stretnúť s kamarátom, no nakoniec tam nešiel. Nemôže vylúčiť, že terčom bol možno aj on, nechce však byť paranoidný. Podľa doterajších informácií 19-ročný Juraj postával neďaleko podniku asi 40 minút. „Možno čakal, než tam bude viac ľudí alebo na niekoho konkrétneho, neviem,“ kotúľajú sa Samotnému slzy po tvári.
„Boli to milí mladí ľudia, ktorí mali život pred sebou. Matúš bol náš zákazník a od septembra u nás začal pracovať. Študoval čínštinu. Lukáš pracoval. Ničím sa neprevinili. Žili si svoje životy,“ oísal kamarátov, ktorých smrť zmenila životy mnohých ľudí. „Chcel by som všetkých poprosiť, aby začali úprimne rozmýšľať, čo sa na Slovensku deje a kam spoločnosť smeruje. Toto môže byť iba začiatok,“ prízvukuje.