RÍM - Poslední romantici tomu hovorili splín. Či oveľa prozaickejšie slezina, teda orgán, ktorý podľa starých gréckych a čínskych lekárskych teórií vylučuje látky spojené so smútkom a melanchóliou. Je podľa nich spojený s umeleckým vzletom a tvorivými procesmi, píše taliansky denník La Repubblica.
Vedci prišli s udivujúcim zistením: Leniví ľudia sú inteligentnejší, ukázali dôvod!
V štúdii, ktorú zverejnili na stránkach časopisu Plos One a ktorej autormi sú Anna Jordanousová z Kentskej univerzity a Bill Keller zo Sussexskej univerzity, sú analyzované vedecké práce na tému tvorivej činnosti publikované za posledné pol storočie. Vedci z nich izolovali 14 základných zložiek. A medzi nimi napodiv nie je šťastie, ako je potrebné vidieť na príklade Charlesa Baudelaira alebo Vincenta Van Gogha. Inak povedané, podľa záverov vedcov nepomáha stav psychickej spokojnosti kreatívnemu procesu. Úplne naopak.
Prirodzene nie všetky komponenty vybrané Jordanousovou a Kellerom prispievajú rovnakým spôsobom k tvorivému procesu: kombinácia ingrediencií nevyhnutná pre kreatívny vzlet je naopak mimoriadne jemná a prípad od prípadu iná. "Niektoré 'kamene', o ktoré sa opiera stavba tvorivého procesu sú viac či menej významné v závislosti od terénu, na ktorom táto stavba spočíva," vysvetľuje Keller. "Dobrou správou je to, že mnohé tieto 'kamene' môžu byť časom rozvíjané a vylepšované na základe skúseností a praxe. Je to napríklad 'vytrvalosť', jedna z kľúčových zložiek tvorivej činnosti, ktorá popiera romantický mýtus, podľa ktorého je tvorivý proces závislý na mimoriadnom a nečakanom vzlete génia. Naopak tvorivá činnosť vyžaduje nestále cvičenia a zapojenia, ktoré môžu byť vylepšované praxou," dodáva.
Vráťme sa však k (ne) šťastiu a tvorivej činnosti, ku ktorým sa veda vyslovovala už dávno pred Jordanousovou a Kellerom. V roku 2009 napríklad Mark Davis z Univerzity Severného Texasu preukázal, že šťastie či všeobecnejšie stav dobrej nálady nie je vhodnou pôdou na usadenie semienok kreativity: naopak to sú práve stresové a krízové situácie, ktoré vedú mozog k tomu, že zo seba vydá to najlepšie. Súčasné štúdie potvrdzujú tento scenár a vylučujú šťastie z kľúčových ingrediencií tvorivého procesu.
Potvrdzuje to aj psychológ Luca Mazzucchelli, riaditeľ talianskeho časopisu Súčasná psychológia. "Tvorivá činnosť je mimoriadne zložitý a menivý proces. U každého je iný a zahŕňa rozmanité faktory, ako je nedostatok osobnej spokojnosti a konfrontácie s druhými ľuďmi. Veľmi významnú úlohu zohrávajú aj negatívne emócie: práve krízové a mimoriadne stresové situácie nám často umožňujú stávať sa lepšími a hľadať nové riešenia. Je však potrebné, aby sme boli schopní premieňať stres a strach v pozitívne impulzy a nedovoliť im, aby nás paralyzovali," hovorí.
Veda nás prirodzene nevyzýva, aby sme dobrovoľne vyhľadávali nepríjemné a krízové situácie, aby sme tak povzbudili svoju kreativitu. Z hľadiska neurológie sa však zdá, že optimálne podmienky pre povzbudenie tvorivých procesov sú tie, kedy sme schopní viac či menej vyvážene kontrolovať svoj stav. Príliš intenzívny emotívny tlak, či už pozitívny alebo negatívny, môže totiž vyvolať dysfunkcie v prefrontálnej mozgovej kôre, oblasti mozgu spojenej s tvorivou činnosťou. Vzhľadom na to, že všeobecný recept na tvorivú činnosť neexistuje, je možnou cestou aktívna kontrola vlastného strachu a zvládanie stresu. A nie odrezať si ucho: to skutočne nefunguje.
