Jakub Petraník: Večný študent?

Tak ako kedysi Woodyho Allena naháňali vo fi lme obrovské prsia, Kuba prenasledujú skúšky. Sotva niektorú urobí, vyrastie pred ním ďalšia urastená hriadka. Hnojí si ju však sám.

Lenivé okolnosti

Sumár jeho „pokroku“ v štúdiu by mohol naznačovať, že je, slušne povedané, hlúpy. On to však popiera. Hovorí toto: „Nie som hlúpy, iba lenivý. Nikdy som sa neučil na každú hodinu, radšej som si sadol nad trojtýždňové učivo pred písomkou a zvládol všetko naraz.“ Ďalším Kubovým problémom sú pedagógovia. Nemá rád, keď musia mať za každých okolností pravdu. V spojení so spevákovou neláskou k väčšine predmetov musíme s úsmevom uznať, že v tejto konštelácii sa mu musí študovať naozaj ťažko.

 (Zdroj: Život)

Gymnázium nechcel

V Prešove na „gymku“, kam vlastne ani nechcel ísť, pretože túžil po konzervatóriu, mal svätý pokoj. V úsilí zachovať si ho požiadal po postupe do fi nále SuperStar o individuálny študijný plán. „Vo štvrtom kole som vypadol, individuálny plán mi zrušili, ale už som nestíhal,“ začína nekonečnú školskú story. Vyradením sa jeho povinnosti k súťaži totiž neskončili. Cestovanie na priame prenosy, turné, začiatok nahrávania debutového albumu, ktorý dokončil až teraz na jar. Medzitým sa proti študentovi postavilo osem skúšok. Spravil ich, ale s podmienkou, že odíde zo školy.

Bolo ich jedenásť...

Mama mu teda vybavila súkromnú školu v Prešove. Petraníkovo nadšenie bolo také veľké, že si dodnes nepamätá, aké mala zameranie, ale marí sa mu, že gymnázium to nebolo. Prešli dva mesiace a on sa rozhodol presťahovať kvôli hudbe do Bratislavy. Na gymnázium, to si náhodou pamätá, ho síce prijali, ale „indivindi“ tu nepestovali. „Zase sa mi to nejako nakopilo. Na konci tretieho ročníka som mal pre dochádzku komisionálne skúšky z jedenástich predmetov. Spravil som päť, mal som opakovať ročník, ale to sa tam nedalo,“ opisuje ďalšiu komplikáciu vlastnej výroby. Čo mu ostávalo? Správne. Prestúpiť na ďalšie gymnázium. Tentoraz súkromné.

V júni skončím!

Tu Jakubovi síce individuálny plán povolili, otázne je, či urobili dobre. Zdá sa, že do budovy trafí a z celej školy osobne pozná až jednu osobu. Riaditeľku, ktorá ho prijímala. „Mám zoznam predmetov, telefónne čísla na profesorov a nejaké učebnice, ale neviem, či sú zo starých škôl, alebo z tejto,“ krčí bezradne plecami a nám je už úplne jasné, prečo mu tie vlasy tak pekne stoja dupkom... Z tretieho ročníka musí dokončiť štyri predmety a celý štvrtý. „Začiatkom mája sa tomu začnem venovať a koncom júna chcem byť hotový,“ verí si. Sebe i rodičom sľúbil, že zmaturuje a tomuto sľubu chce, napriek svojej lenivosti, dostáť. Bez maturity totiž môže o vysokoškolskom štúdiu muzikálového herectva len snívať.