PEKING - Večne zmrznutá pôda v polárnych oblastiach vplyvom globálneho otepľovania sa postupne topí, čo znepokojuje ekológov aj inžinierov. Budovy, cesty či železničné trate, ktoré kedysi vznikli na pevnom podloží, totiž po zmäknutí pôdy praskajú a postupne sa rozpadajú. Otepľovanie tak spôsobuje obrovské škody a robí starosti stavbárom, ktorí sa musia na nové podmienky adaptovať, napísal server BBC.
Hlavný diaľničný ťah spájajúci čínsku provinciu Čching-chaj s Tibetom sa po svahoch vlní tisíce kilometrov ako had a odhaduje sa, že tadiaľ prúdi až 85 percent tovaru medzi týmito dvoma regiónmi. Cesty ale ležia na topiacej sa pôde a terén tak postupne klesá, čo spôsobuje praskanie vozovky. V asfalte sa objavujú hlboké trhliny, inde sa povrch vlní alebo uchádza.
Čínski odborníci, ktorí zmeny pôdy dlhodobo sledujú, upozorňujú, že topenie permafrostu zrýchľuje, čo prináša väčšie škody na cestách a ďalších stavbách. V chladných regiónoch Arktídy žilo dlhé storočia domorodé obyvateľstvo, ktoré sa dokázalo na meiestne podmienky adaptovať. Potom sa ale do nich presunuli ľudia z priemyselných oblastí, ktorí sa pokúsili oblasť kolonizovať stavbmi z ocele a betónu. A práve tie sú teraz v ohrození. Zoznam stavieb zničených topením permafrostu je už teraz veľmi dlhý. V ruskom Jakutsku praskajú steny obytných domov, trhliny môžu zničiť ropovody a spôsobiť potenciálne katastrofálne škody na životnom prostredí. Postupnú deformáciu svojho svätostánku sledujú aj duchovní v kanadskom Inuviku. Stovky domov sú zas na odpis na nórskom súostroví Špicbergy.
Guy Doré z kanadskej Lavalovej univerzity dôsledky topenia permafrostu sleduje už roky. "Spôsobí to obrovské problémy," hovorí a odhaduje, že asi polovica zo zhruba 4000 kilometrov kanadských diaľnic postavených na permafroste kvôli otepľovaniu začne degradovať. "Hovoríme tu o miliónoch dolárov na dodatočnú údržbu v oblastiach, kde na to nie sú zdroje." Topenie pôdy je pomalý a postupný proces. Keď praskliny na asfalte opravíte, väčšinou to nepomôže, pretože sa o rok objavia znova. Inžinieri, ktorí tieto cesty stavali, predpokladali, že topenie raz môže prísť, preto ako podložie používali silnú vrstvu štrku, ktorá mala slúžiť ako izolácia. Nejaký čas to fungovalo, topenie ale pokročilo natoľko, že už to nestačí. "Sme v bode, kedy sa mení starý permafrost, ktorý sa doposiaľ nikdy neroztopil," varuje Doré.
Rusko reaguje na ekologickú katastrofu: Prokuratúra nariadila revíziu stavieb na permafroste
Špeciálne trúbky
V Jakutsku, kde žije asi 280 000 obyvateľov, poškodilo topenie pôdy asi tisícku budov. Niektorým škodám sa dá predísť posilnením základov alebo lepšiou izoláciou, inde je potrebné prísť so sofistikovanejšími inováciami. Napríklad bohaté ropné firmy v arktických podmienkach používajú pomerne zložitú technológiu, ktorá dokáže udržať chladné podložie. Inštalujú trúbky zvané termosifóny, ktoré dovolia teplu z pôdy uniknúť vďaka cirkulácii kvapaliny a prirodzenej konvekcii. Vďaka tomu zostáva pôda stabilná a potrubiu nehrozí poškodenie. Spoločnosť ConocoPhilips inštalovala na 1300 kilometrov dlhom úseku ropovodu na Aljaške asi 124 000 týchto zariadení.
Svoje finty už majú aj cestári. Pri stavbe nových komunikácií na krajnice sypú vrstvu kameňov, medzi ktorými sú medzery, a práve tie fungujú ako póry, ktorými môže teplo z podložia unikať k povrchu. Podstatné zlepšenie môže znamenať i voľba svetlejších stavebných materiálov, ktoré nepriťahujú slnečné lúče a neprehrievajú sa toľko ako tmavý asfalt. Ľudia sa často upokojujú tým, že problém s permafrostom už dlho nepotrvá, lebo akonáhle sa raz roztopí, podložie sa usadí a už sa nebude hýbať. Lenže podľa Dorého je to falošná útecha, pretože topenie postupuje veľmi pomaly a môže trvať dlhšie než jedno storočie.
