DAVOS - Popri zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose sa začalo rokovanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Informuje o tom agentúra AFP. Situáciu sledujeme online.
Naživo z Ukrajiny
ONLINE
15:37 Dokumenty na ukončenie vojny na Ukrajine sú takmer hotové a Rusko musí byť pripravené túto vojnu ukončiť. V prejave na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose to dnes vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý predtým zhruba hodinu rokoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii. Zelenskyj tiež povedal, že svetový poriadok je založený na činoch. "A my potrebujeme odvahu konať," zdôraznil záverom svojho vystúpenia.
15:28 Rusko môže naďalej zostavovať balistické rakety používané pri útokoch proti Ukrajine vďaka dodávkam dôležitých dielov, a to nielen z Číny, ale tiež z Európy, Spojených štátov či Taiwanu. V prejave na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose to dnes vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "A Európa nič nepovie, USA nič nepovedia," kritizoval Zelenskyj postoj západných krajín. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.
15:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes v prejave vo švajčiarskom Davose na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) kritizoval Európu za to, že nedokáže konať sama, ale vždy čaká na rozhodnutie Spojených štátov. Pripomenul, že už vlani v Davose vyhlásil, že Európa musí vedieť, ako sa brániť. "Nič sa však nezmenilo," povedal na úvod svojho vystúpenia. Zelenskyj sa okrem iného pozastavil nad tým, že Európa nie je schopná zabavovať tankery s ropou z Ruska, ako robili Spojené štáty s tankermi s ropou z Venezuely.
14:38 Dnešné rokovanie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským označil prezident Spojených štátov Donald Trump za veľmi dobré. Po stretnutí vo švajčiarskom Davose vyhlásil, že všetci chcú mier, ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi odkázal, že vojna sa musí skončiť. Ďalšie podrobnosti zo schôdzky, ktorá trvala asi hodinu, Trump novinárom neponúkol. O dobrej schôdzke hovoril podľa ukrajinských médií tiež poradca Zelenského pre komunikáciu Dmytro Lytvyn. Na ceste do Moskvy je teraz americký tím vyjednávačov vedený prezidentovým splnomocnencom Stevom Witkoffom, ktorý bude rokovať s Putinom.
14:00 „Rokovanie sa začalo,“ oznámil hovorca ukrajinského prezidenta Serhij Nykyforov. Zelenskyj by mal mať po rokovaní s Trumpom na Svetovom ekonomickom fóre prejav a taktiež by sa mal zúčastniť na jednej z panelových diskusií o povojnovej obnove Ukrajiny.
13:39 Rusko je pripravené poslať jednu miliardu dolárov zo svojich aktív zmrazených v Spojených štátoch pre Radu mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa na podporu Palestínčanov. Povedal to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi, píše o tom agentúa Reuters, AP a TASS.
13:31 Prezidenti Spojených štátov a Ukrajiny Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj sa dnes zišli vo švajčiarskom Davose na okraj Svetového ekonomického fóra (WEF), témou stretnutia je cesta k mieru na Ukrajine. O začiatku rokovania informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na Zelenského kancelária. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii. Spojené štáty sa snažia sprostredkovať zastavenie bojov.
12:50 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) vo štvrtok oznámila, že v Moskve zatkla muža s ruským občianstvom pre podozrenia zo špionáže pre Moldavsko. Informuje o tom agentúra AFP. „V decembri 2025 pricestoval do Mosky ruský občan, aby tam vykonal úlohu v mene Informačnej a bezpečnostnej služby Moldavskej republiky,“ uviedla FSB s tým, že bezpečnostné zložky muža zatkli a hrozí mu až osem rokov väzenia.
11:32 Stretnutie osobitného vyslanca amerického prezidenta Steva Witkoffa a Trumpovho zaťa Jareda Kushnera s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa uskutoční vo štvrtok neskoro večer moskovského času, informuje agentúra TASS. „Pokračuje dialóg, ktorý sa dotýka témy ukrajinského urovnania a ďalších tém s tým súvisiacich,“ spresnil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na brífingu v Moskve.
10:31 Riziko, že do vzdušného priestoru Fínska sa dostanú drony v dôsledku vojny na Ukrajine, narastá. Pre agentúru AFP to uviedol šéf fínskej vojenskej spravodajskej služby FDI Pekka Turunen a súvisí to s narúšaním signálu ukrajinských diaľkových dronov zo strany Ruska. „Riziko, že nejaký dron vletí do fínskeho vzdušného priestoru alebo na fínske územie, neustále rastie, čím viac Ukrajina útočí v oblasti blízko Fínskeho zálivu,“ povedal generálmajor Turunen.
10:28 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval vo štvrtok do Švajčiarska, kde sa má v rámci Svetového ekonomického fóra v Davose stretnúť aj s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Informuje o tom agentúra AFP. Ukrajinský a americký prezident sa majú stretnúť popoludní o 13.00 h. Neskôr bude mať Zelenskyj prejav na Svetovom ekonomickom fóre.
9:12 Vo Viedni sa vo štvrtok začne súd s bývalým spravodajským dôstojníkom Egistom Ottom v prípade podozrení zo zneužitia právomoci, korupcie a špionáže v prospech Ruska. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody až na päť rokov. Píše o tom agentúra AFP.
Podľa obžaloby Ott svojím konaním riskoval „vážne poškodenie“ reputácie Rakúska medzi spriaznenými spravodajskými službami. V rokoch 2015 až 2022 údajne konal v prospech rakúskeho manažéra skrachovanej nemeckej platobnej spoločnosti Wirecard Jana Marsaleka. Na toho pre miliardový podvod vydalo Nemecko medzinárodný zatýkací rozkaz, je tiež podozrivý z práce pre ruské spravodajské služby. V súčasnosti sa pravdepodobne ukrýva pod zmenenou identitou na ruskom území.
9:10 "Myslím, že sme dosiahli veľký pokrok," povedal dnes Witkoff. Podľa agentúry AFP dodal, že zostáva doriešiť jeden problém, ktorý je ale podľa neho riešiteľný. "Takže ak obe strany chcú tento problém vyriešiť, vyriešime ho," povedal na okraj Svetového ekonomického fóra s tým, že dnes odletí do Moskvy. Ďalšie podrobnosti podľa dostupných informácií neuviedol. Zároveň podľa Reuters vyhlásil, že Ukrajina má "úžasný vyjednávací tím".
8:41 Dodal, že počas dňa odcestuje do Moskvy, aby ukončenie konfliktu prerokoval s ruskými predstaviteľmi. Hlavný ukrajinský vyjednávač a predseda ukrajinskej bezpečnostnej rady Rustom Umerov o niečo skôr informoval o rokovaní s americkými zástupcami v Davose, hlavnými témami podľa neho bol ekonomický rozvoj, povojnová obnova jeho krajiny a bezpečnostné záruky.
Rusko popiera, že by mierili na civilistov
"Keď nie je elektrina, nie je ani kúrenie a znamená to, že v bytoch mrzneme," povedal Anton Rybikov, otec trojročného Davida a dvojročného Matvija. S manželkou Marinou nakúpili záložné batérie a spacáky. Deväťdesiattriročný vojenský kaplán uviedol, že jeden z jeho synov nedávno ochorel na zápal pľúc po tom, čo teplota v byte klesla na deväť stupňov Celzia počas výpadku prúdu trvajúceho viac ako 19 hodín po ruských náletoch. "Je to emocionálne veľmi náročné. Neustále máme starosti," uviedol Rybikov, zatiaľ čo sa chystal ohrievať vodu v hrnci na mlieko. "Táto zima je najťažšia," dodal. Rusko v posledných mesiacoch zosilnelo svoje útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a sústredilo paľbu raketami a nálety dronov na Kyjev, Charkov a Dnipre.
Britská vojenská rozviedka odhadla, že Rusko vlani na Ukrajinu vypustilo 55.000 bezpilotných lietadiel, zhruba päťkrát viac oproti roku 2024, uvádza sa v jednej z pravidelných správ o vojne zverejnenej na sociálnej sieti X. Ukrajina vyzvala partnerov, aby jej poskytli viac západných systémov protivzdušnej obrany, aby sa vysporiadala s útokmi dronov, striel a rakiet. Vzhľadom na to, že teploty v zasneženom Kyjeve klesajú na mínus 18 stupňov Celzia, útoky znamenajú, že státisíce z troch miliónov obyvateľov hlavného mesta sa potýkajú s dlhodobými výpadkami dodávok elektriny a vody. V utorok, po veľkom ruskom údere cez noc, prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že viac ako milión domácností v meste je bez elektriny. Jednoduché bežné úkony, ako je sprchovanie a varenie, sú teraz problém. Prvýkrát od rozsiahlej invázie ruských vojsk, ktorá sa začala pred takmer štyrmi rokmi, vláda minulý týždeň vyhlásila stav núdze pre energetickú krízu.
Rusko tvrdí, že cieľom jeho útokov na Ukrajinu je oslabiť jej armádu, a popiera, že by mierili na civilistov. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko povedal, že útoky na hlavné mesto majú "zlomiť odpor, zlomiť ducha Ukrajincov, urobiť všetko pre to, aby ľudia prepadli beznádeje, zbalili si kufre a opustili územie". "Kyjev vždy bol a zostáva cieľom agresora," povedal Reuters vo svojej kancelárii. Po celom meste sa teraz zhromažďujú tisíce ľudí v školách a v improvizovaných prístreškoch na uliciach, kde im generátory umožňujú ohriať sa, nabiť si mobily a pripojiť sa k internetu. V jednej z kyjevských vývarovní spoločnosti World Central Kitchen stála v rade na teplé jedlo 66-ročná dôchodkyňa Valentyna Kirijakovová spolu so svojou vnučkou Jevou Teplovovou. "Nesťažujeme sa," povedala Kirijakovová, v ktorej byte vo výškovej budove nejde prúd, takže nemohla variť. "Chápeme, že je vojna a my musíme vydržať. Musíme prežiť," zdôraznila.
Výpadok prúdu a vody
Ruský útok na ukrajinský energetický systém viedol k výpadkom prúdu a vody v Kyjeve, ktoré zvyčajne trvajú trikrát až štyrikrát dlhšie ako v predchádzajúcich zimách. Minister hospodárstva Oleksij Sobolev uviedol, že od októbra Rusko vyradilo 8,5 gigawattov ukrajinskej výrobnej kapacity, čo predstavuje takmer polovicu typickej spotreby energie, a to si vynútilo rekordný dovoz elektriny. Rusko tiež zasiahlo ukrajinské zariadenie na výrobu plynu, uviedla energetická spoločnosť Naftohaz. Guvernér centrálnej banky (Andrij Pyšnyj) koncom minulého roka vyhlásil, že Ukrajina prišla o zhruba polovicu svojej produkcie plynu, čo ju donútilo minúť viac za dovoz. "Ukrajinský energetický systém nie je zničený, ale funguje v režime neustáleho zhoršovania," povedala Olena Lapenková, generálna riaditeľka pre bezpečnosť a odolnosť v analytickom stredisku Dixi Group zameranom na energetiku.
Školy a univerzity predĺžili zimné prázdniny a mnoho podnikov prešlo na prácu na diaľku alebo skrátilo prevádzkový čas. Desiatky opravárenských tímov ponáhľajú sa po Kyjeve z miesta na miesto, aby opravili škody spôsobené ruskými údermi. "Je tu veľa práce. Siete nemôžu vydržať takýto nápor naraz," povedal 55-ročný bagrista Hennadij Barulin (55), zatiaľ čo jeho tím pracuje na obnovení dodávok elektriny pre obyvateľov. "Toto je skutočná zima. Je veľmi ťažké preraziť zeminu, asfalt, všetko," dodal.
Zásoby boli vyčerpané
Minister Sobolev uviedol, že ukrajinské zásoby energetických zariadení boli vyčerpané a že na riešenie súčasnej núdzovej situácie je potrebná naliehavá finančná pomoc vo výške približne jednej miliardy dolárov. Západní partneri Ukrajiny podľa ministerstva zahraničných vecí narýchlo dodali stovky generátorov, výkonných batérií a priemyselných kotlov na ohrievanie vody, aby pomohli preklenúť niektoré nedostatky vo vybavení. Novovymenovaný minister energetiky Denys Šmyhal uviedol, že Ukrajina dosiahla určitý pokrok v inštalácii malých, nezávislých kapacít na výrobu elektriny, aby znížila závislosť od silne centralizovaného systému zo sovietskej éry. Vlani bolo podľa neho inštalované zariadenie na výrobu 762 megawattov, oproti zvýšeniu kapacity o 225 megawattov o rok skôr.
"Vzhľadom na kritický stav energetického sektora je takéto tempo zjavne nedostatočné," pripustil. Šmyhal tiež uviedol, že v inštalácii nezávislých výrobných kapacít Kyjev zaostáva za ostatnými ukrajinskými mestami. Túto kritiku starosta Kličko odmietol. Vzhľadom na predpovede mrazivého počasia v priebehu niekoľkých ďalších týždňov a očakávaným ďalším ruským úderom sa experti domnievajú, že sa situácia pravdepodobne čoskoro nezlepší. Rybikov by zvážil odoslanie svojich synov z Kyjeva, ak by sa výpadky prúdu zhoršili. "Potrebujeme teplo, aby deti nezmrzli. Zvyšok trampot prežijeme,“ povedal. "Ak dôjde na ďalší blackout, pošlem deti preč," dodal.
