BRATISLAVA – Porno, celebrity, exhibicionizmus! Hodnoty, ku ktorým sa slovenská spoločnosť dopracovala takmer 20 rokov po páde komunizmu. O tom, ako vytúžená sloboda ovplyvnila duševné zdravie detí a mládeže, sa topky.sk zhovárali s psychologičkou Evou Jaššovou.
„Po tak trochu asketickom období socializmu sme prepadli opačnému extrému – vyznávame miesto hlbších hodnôt imidž, a hoci starí Gréci vraveli o kráse tela a ducha, mladým ľuďom ponúkame skôr vzory umelej peknoty, než hlbokej duše,“ myslí si psychologička.
Poznamenala, že medzi idoly mladých patrí podľa niektorých zistení skôr moderátorka erotického programu, ktorý by v rámci veku nemali ani pozerať, keďže do veku erotiky dozreli azda tak fyzicky, ale nie citovo.
Podľa Jaššovej dochádza k tzv. celebritizácii spoločnosti, kde sa tzv. oslavovanými, čo bol pôvodný význam slova, stávajú ľudia, ktorí vynikajú skôr exhibicionizmom, túžbou byť v médiách, než skutočnou činorodosťou, pracovitosťou, nadaním, čo tvorí hybnú silu konštruktívnej úspešnej spoločnosti.
„Koríme sa príliš mladosti, ktorá ešte zväčša nemáva významnejšie zásluhy, ak ňou nemá byť to, že vôbec je. Vytráca sa zamyslenie, vážnosť, zábavnosť očakávame už aj od učiteľov. Ich postavenie by uvítalo lepší štatút, lebo raz darmo, presila kolegiality nemôže byť tam, kde jeden rozdáva desaťročiami nahromadené skúsenosti a vedomosti, a druhý popri ňom má zatiaľ šancu iba rásť, osobnostne,“ konštatovala psychologička.
Citovala nedávno zosnulého velikána poézie Milana Rúfusa, ktorý povedal, že demokracia je voľné nebo pre jastraby. „V rámci toho k nám z dovtedy obdivovaného a zapieraného Západu prenikli aj jeho neduhy, na ktoré sme neboli pripravení ani legislatívne, ani ľudsky. Boli sme príliš zvedaví a nenasýtení nevídanými možnosťami,“ uviedla Jaššová.
Podľa nej deti a mladí ľudia získali so slobodou aj prístup k rôznym drogám, od menej škodlivých až po tie fatálne, cenzúru zároveň nahradila strata doterajších tabu, za odvahu sa začali považovať rôzne nuansy, nekultúrnosti, strata zábran.
„Zapieraná sloboda prejavu bola nahradená širokou mediálnou ponukou, od lascívnych žánrov až po porno,“ konštatovala psychologička. Je podľa nej samozrejmé, že prvotnú úlohu má rodina. V lepšom prípade jej výchovný vplyv spraví dieťa odolné voči nevhodným ponukám.
Treba však zvážiť, koľko hodín sa rozpráva s dieťaťom rodič a koľko naň vplývajú širšie spoločenské, kultúrne, či nekultúrne vplyvy. Treba zvážiť aj to, že dieťa presedí pred obrazovkou asi dve hodiny denne, kým deti z chudobnejších rodín až päť hodín. Takémuto množstvu času zväčša zamestnaný rodič veľmi nemôže konkurovať, navyše rodič má právo očakávať, že profesionáli v médiách sa mu o dieťa kvalifikovane postarajú.
Médiá majú podľa Jaššovej zodpovednosť „priam pedagogickú“. Je preto potrebné zvážiť, či svojím vplyvom vždy podporujú výchovné úsilie rodičov a školy, alebo či ho neraz skôr nekrížia. Napríklad komunikácia na internete na jednej strane rozširuje obzor, ale neraz i neželaným smerom. E – čípy zatiaľ neregulujú detský internet, ktorý inšpiruje aj k nevhodným kontaktom či stretnutiam.
„Kedysi nevhodný slovník, správanie nosili deti z tzv. ulice, dnes si stačí zapnúť médium určené deťom. Pri ich výbere neraz neasistujú odborníci na detskú dušu, ale obchodníci s dušou,“ uviedla Jaššová.
Podľa nej sa zatiaľ nepodarilo ani legislatívne dostatočne obmedziť deťom prístup k alkoholu. Nepodarilo sa ani odstrániť z ulíc „devy, ktoré lásku menia za obchod“, hoci civilizované severské krajiny tento obchod s človekom ženského rodu legislatívne sankcionujú. Deti si v bežne dostupnej tlači, ani nie erotickej môžu podľa psychologičky prečítať, že najlepšie sa zarába v salónoch bez práce, v dobrom kolektíve, s ubytovaním zadarmo. Aj bilbordy im ponúkajú výhodnú prácu lascívneho charakteru a občania sa neraz márne bránia takejto reklame, ktorá budí iba chaos v hierarchii hodnôt mladého človeka.
„Kým ešte nedávni americké kandidáti na prezidenta sa dali počuť, že chcú obmedzovať násilie v médiách, naši sa dávajú počuť kričať. Úcta k starším sa málo zdôrazňuje, skôr vládne obdiv voči medialistom, teda medializovaným ľuďom, občas figúrkam, ktoré nemajú čo povedať, stačí im, že sú pri tom videní,“ dodala psychologička. Podľa nej však zostáva veriť, že sme sa už nasýtili aj tých najbizarnejších foriem slobody a azda aj súčasné ekonomické súvislosti nás privedú k tomu, aby sme jasnejšie rozlíšili, čo nás všetkých posúva dopredu, a čo je iba podenkovou hrou.
