Neprávom obvinený Tomáš (19) spomína nerád na osem dní vo väzbe.
KOŠICE - Beznádej, neistota a obavy! Tisíce otázok a žiadna odpoveď. Neprávom obvinený Tomáš (19) z vraždy pracovníka súkromnej bezpečnostnej služby prežil osem dní v strachu. Najviac ho mučilo to, že už si nebol istý ani sám sebou. „Vraždil som - nevraždil?“ pýtal sa medzi štyrmi stenami.
Tomáša prišli
policajti zobrať
v piatok
ráno.
„Myslel
som si,
že je to
len výsluch.
Išiel
som
v papučiach,
pretože
botasky
mi zobrali
na
testy,“ rozpráva
mladý
muž. Na slobodu
sa však už
nedostal, namiesto
toho putoval
do vyšetrovačky.
„Prvú noc som ešte
spal. Stále som veril, že na
druhý deň ma pustia. Veď
som bol nevinný! Pozeral
som sa na žiarovku, ktorá mi
svietila nad hlavou. Nevedel
som, či je deň alebo noc.
Dvakrát ma zobrali na výsluch.
Len vtedy som vedel,
aký je čas,“ hovorí o svojich
najhorších chvíľach mladý
študent.
Stále veril, že je nevinný, veď v čase vraždy, z ktorej ho obvinili, hral futbal s 15 ďalšími ľuďmi, a potom bol na diskotéke. V jeho neprospech však hovorili nepresné výpovede, ktoré sa nezhodovali v časoch. Priťažili mu aj krvavé škvrny na tričku, alkohol a pervitín. Pri zistení, že mu hrozí až doživotie, sa mu zatemnilo pred očami. „Nič som nejedol. Donekonečna som iba rozoberal, čo som vo chvíli vraždy robil. Mal som zatemnenie mysle. Celý ten deň som si pamätal, len tento okamih akoby mi vypadol. Dokonca som sa dostal do takého stavu, že som si predstavoval, ako som to spravil. O sekundu som už uvažoval, odkiaľ som zobral nôž. No potom som to všetko zavrhol,“ hovorí mladík, ktorého potom preložili do ústavu na výkon väzby.
„Tam to už bolo znesiteľnejšie. Boli sme tam viacerí, menej som myslel na všetky tie hrozné veci. Stále som hovoril o svojej nevine, a nevedel som sa dočkať výsledkov testov DNA. Tie nakoniec ukázali, že som nevraždil,“ rozpráva Tomáš. Hoci jeho rodičia vedeli o prepustení syna už v piatok ráno, jemu to povedali len niekoľko minút pred prepustením. „Bol som šťastný. Tešil som sa na rodinu,“ tvrdí Tomáš, ktorý sa ku vzťahu k drogám nechce vyjadrovať. „Dal som sebe i rodičom predsavzatie, ale nechám si ho pre seba,“ prezrádza mladý muž, ktorý chce po prázdninách pokračovať v štúdiu.
Stále veril, že je nevinný, veď v čase vraždy, z ktorej ho obvinili, hral futbal s 15 ďalšími ľuďmi, a potom bol na diskotéke. V jeho neprospech však hovorili nepresné výpovede, ktoré sa nezhodovali v časoch. Priťažili mu aj krvavé škvrny na tričku, alkohol a pervitín. Pri zistení, že mu hrozí až doživotie, sa mu zatemnilo pred očami. „Nič som nejedol. Donekonečna som iba rozoberal, čo som vo chvíli vraždy robil. Mal som zatemnenie mysle. Celý ten deň som si pamätal, len tento okamih akoby mi vypadol. Dokonca som sa dostal do takého stavu, že som si predstavoval, ako som to spravil. O sekundu som už uvažoval, odkiaľ som zobral nôž. No potom som to všetko zavrhol,“ hovorí mladík, ktorého potom preložili do ústavu na výkon väzby.
„Tam to už bolo znesiteľnejšie. Boli sme tam viacerí, menej som myslel na všetky tie hrozné veci. Stále som hovoril o svojej nevine, a nevedel som sa dočkať výsledkov testov DNA. Tie nakoniec ukázali, že som nevraždil,“ rozpráva Tomáš. Hoci jeho rodičia vedeli o prepustení syna už v piatok ráno, jemu to povedali len niekoľko minút pred prepustením. „Bol som šťastný. Tešil som sa na rodinu,“ tvrdí Tomáš, ktorý sa ku vzťahu k drogám nechce vyjadrovať. „Dal som sebe i rodičom predsavzatie, ale nechám si ho pre seba,“ prezrádza mladý muž, ktorý chce po prázdninách pokračovať v štúdiu.
