Tretia Mečiarova vláda priniesla tyraniu väčšiny a oligarchizáciu krajiny, vraví sociológ | Topky.sk

°C

Streda, 11. december 2019. Meniny má Hilda, zajtra Otília.

Tretia Mečiarova vláda priniesla tyraniu väčšiny a oligarchizáciu krajiny, vraví sociológ

Vladimír Mečiar
Vladimír Mečiar
Zdroj: TASR - Radovan Stoklasa
30.09.2019 08:40

BRATISLAVA – Tretia Mečiarova vláda priniesla tyraniu väčšiny bez akejkoľvek schopnosti diskutovať s politickými oponentmi o ich cieľoch a smerovaní. K 25. výročiu prvých samostatných volieb Slovenskej republiky to povedal sociológ Michal Vašečka.


Podľa neho to bola vláda, ktorá priniesla oligarchizáciu krajiny a vytvorenie kapitálovej vrstvy, ktorá však nemala osobnú ani administratívnu úroveň, aby vedela krajinu posúvať dopredu. „Zároveň prišlo k prepájaniu štátnych štruktúr a organizovaného zločinu, čo viedlo k svojvôli malej skupiny mocných,“ dodal sociológ.

Michal Vašečka na margo tretej Mečiarovej vlády tiež hovorí, že v dôsledku nekonzistencie a „značnej osobnej úbohosti vedúcich osobností režimu“ Slovensko samé seba diskvalifikovalo v očiach dnešných zahraničných partnerov krajiny. „A nakoniec, bolo to obdobie rozkrádania a zlého hospodárenia, ktoré viedli k tomu, že krajina nešla dopredu, nebohatla a ani si nevytvárala predpoklady, aby sa v budúcnosti mohla meniť. Preto na túto vládu ľudia väčšinou nespomínajú v dobrom, nie je veľmi na čo. Po jej skončení bol štát v koncoch,“ hodnotí Vašečka. Pripomína pritom slová bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej zo začiatku decembra 1998, na začiatku prvej Dzurindovej vlády, kedy povedala, že „na účte Slovenskej republiky v Národnej banke je nula“.

Éra tretej Mečiarovej vlády sa do dejín zapísala ako obdobie vrcholiaceho mečiarimu. Mečiarovo vládnutie, ktoré s prestávkou deviatich mesiacov trvalo od roku 1992 do roku 1998, sa vyznačovalo výraznými autoritatívnymi znakmi. Bolo to väčšinové vládnutie, ktoré spochybňovalo práva opozície a menšín. Mečiar sa dostal do konfliktu s prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky Michalom Kováčom, ktorý vzišiel z HZDS. Za Mečiarovej éry boli porušované princípy demokracie, čoho najvýraznejším príkladom je únos syna slovenského prezidenta Michala Kováča ml. do rakúskeho Hainburgu.

Podozrenia smerovali k Slovenskej informačnej službe na čele s Ivanom Lexom. Vyšetreniu prípadu bránili dlhé roky Mečiarove amnestie, ktoré udelil v roku 1998. Parlament ich zrušil až v roku 2017. Spojkou korunného svedka únosu Oskara Fegyveresa bol Róbert Remiáš, ktorý v apríli 1996 zhorel pri výbuchu auta v Karlovej Vsi v Bratislave. Mečiarove amnestie sa vzťahovali na páchateľov únosu aj na páchateľov vraždy Remiáša. Za tretej vlády Vladimíra Mečiara došlo tiež k protiústavnému odvolaniu poslanca HZDS Františka Gauliedera v roku 1996 a zmareniu referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta v roku 1997.

Moc Vladimíra Mečiara a HZDS upevnili predčasné parlamentné voľby pred 25 rokmi

Dvojdňové predčasné parlamentné voľby, ktoré sa konali posledný septembrový a prvý októbrový deň v roku 1994, nasledovali po marcovom vyslovení nedôvery druhej vláde Vladimíra Mečiara poslancami Národnej rady SR. Úradujúci prezident Michal Kováč poveril zostavením dočasnej vlády vtedajšieho ministra zahraničných vecí Jozefa Moravčíka z Demokratickej únie Slovenska (DÚ).

Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s Vladimírom Mečiarom bolo pri moci od roku 1992 a zohrávalo aj kľúčovú úlohu pri delení bývalej federácie. Postoj verejnosti k zániku spoločného štátu a vytvoreniu samostatnej republiky rozdeľoval slovenskú spoločnosť. Mečiarov autoritatívny spôsob vládnutia tieto rozpory ešte viac prehlboval. Po prezidentovej Správe o stave republiky z 9. marca 1994, v ktorej prezident Michal Kováč takéto pomery kritizoval, sa poslanci rozhodli hlasovať o vyslovení nedôvery premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a jeho vláda tento deň padla.

V predčasných parlamentných voľbách hlasovalo 30. septembra a 1. októbra 1994 v napätej atmosfére 75,65 percenta oprávnených voličov. Vo volebnej miestnosti na Hlbokej ulici v Bratislave, kde mal voliť aj Vladimír Mečiar s manželkou, neboli na volebných zoznamoch uvedení viacerí voliči, medzi nimi aj predseda HZDS Mečiar. Na incident zareagovala vtedajšia Slovenská televízia vo večernom spravodajstve emotívne ladeným príspevkom.

Na archívnej snímke z 30. septembra 1994 v Bratislave Vladimír Mečiar s manželkou po opustení volebnej miestnosti bez vykonania volebného aktu v predčasných parlamentných voľbách do Národnej rady.
Tretia Mečiarova vláda priniesla
Zdroj: TASR Vladimír Benko

Po zatvorení volebných miestností a zrátaní všetkých platných hlasov sa víťazom volieb stala koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) na čele s Vladimírom Mečiarom, keď získala 34,96 percenta platných hlasov. Za nimi nasledovali koalícia Spoločná voľba (Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska, Strana zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky) so ziskom 10,41 percenta hlasov, Maďarská koalícia (Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Spolužitie a Maďarská občianska strana), ktorá získala 10,18 percenta, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) so ziskom 10,08 percenta hlasov, Demokratická únia Slovenska (DÚ) s 8,57 percenta, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) so 7,34 percenta. Do Národnej rady sa so ziskom 5,40 percenta dostala aj Slovenská národná strana (SNS).

Po dlhých koaličných rokovaniach oznámil 12. decembra 1994 predseda HZDS a bývalý dvojnásobný slovenský premiér Vladimír Mečiar prezidentovi vznik vládnej koalície, ktorú tvorilo HZDS a RSS, ZRS a SNS, a predložil mu návrh na vymenovanie členov vlády. Prezident republiky Michal Kováč vymenoval novú vládu 13. decembra 1994 na čele s predsedom HZDS. Vladimír Mečiar sa stal tretíkrát slovenským premiérom.


Galéria

Vladimír Mečiar Na archívnej snímke z

Nástroje k článku


ZDROJ: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články